Úvahy o živote

Potrebné je sa najprv regristrovať aby sa mohlo dostať dovolenie písať do Fóruma.

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Dec 14, 2020 7:29 pm

Už nie slová, ale činy! Blíži sa k nám dianie v znamení kríža!


Rovnoramenný kríž Pravdy už prestáva byť len nejakým imaginárnym symbolom, ale to čo predstavuje, začína reálne dopadať na ľudstvo v podobe celkom konkrétneho diania a celkom konkrétnych udalostí. V podobe úderov, ktoré nás všetkých budú biť, vychovávať a bolestivo smerovať k Pravde už aj tu na zemi. Na zemi, ktorá sa doposiaľ Pravde vyhýbala, avšak teraz na ňu táto ľudstvom ignorovaná Pravda dopadne svojou plnou váhou.

Kríž Pravdy! Čo predstavuje a čo znamená? Nie je to len nejaký symbol, ale je to vyjadrenie Pravdy. Je to vyjadrenie Pravdy v jej dvoch kľúčových, vzájomne sa krížiacich princípoch. V princípe Spravodlivosti a v princípe Lásky.

Princíp Spravodlivosti je vyjadrený zvislým ramenom kríža. Zvislým ramenom, ako výkričníkom, ako mečom a ako dôraznou a nekompromisnou výzvou k dobru, spravodlivosti, láske, ohľaduplnosti, čistote, ušľachtilosti a úcte k ľuďom, k Stvoriteľovi a k jeho stvoreniu. Zvislé rameno je dôrazným upozornením, že jedine v tomto spočíva skutočné dobro, a že jedine toto majú byť základné hodnoty života všetkých vedomých bytostí v Pánovom stvorení.

Zvislé rameno rovnoramenného kríža, vyjadrujúce Spravodlivosť je mečom, ktorého poslaním je vynútiť to správne a chcené hoci aj prísnym, drsným a nekompromisným spôsobom. S odhodlaním odsúdiť a zahubiť čo je nesprávne, pokrivené, falošne, ľahostajné a protichodne stojace voči pravým hodnotám vo stvorení. A tento meč a táto Spravodlivosť napokon dosiahnu svojho cieľa, definitívne zvíťazia, na hlavu porazia a napokon odstránia zo zeme i z celého stvorenia všetko to, čo sa akýmkoľvek spôsobom odvažovalo stavať voči pravým hodnotám.

Lebo po určitom čase milosti, v ktorom bolo dopriate žiť na úrodnom poli našej zeme a nášho stvorenia vzájomne bez rozdielu dobrému a zlému, príde raz, ako je napísané, čas žatvy. Ľudské duše na zemi budú zožaté železným kosákom a všetky naozaj hodnotné budú zhromaždené v Pánových sýpkach. A všetky duše, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu priečili pravým hodnotám a ignorovali ich, budú spálené v ohni.

A tento čas sa približuje! Tento čas sa začína napĺňať v ramene meča Božej Spravodlivosti! Zúčtovanie sa nezadržateľne blíži k zemi, aby bol na nej konečne urobený poriadok. Aby to hodnotné a k pravým hodnotám usilujúce bolo oslobodené od ťaživého tlaku všetkého, čo je voči týmto hodnotám protichodné a ľahostajné.

A hoci čas zúčtovania nadchádza, tomu zlému bolo darované dostatok času na to, aby poznalo svoju falošnú cestu, aby prehliadlo a pochopilo svoj omyl, a aby sa obrátilo k dobrému. Ale tento čas milosti končí! Končí lehota milostiplného čakania obratu zlého k dobrému! Ľudia už majú byť v tomto smere hotoví! A meč Spravodlivosti Pána prichádza, aby oddelil to hodnotné od toho nehodnotného! Aby oddelil múdre panny od panien nemúdrych. Aby súdil a odsúdil burinu a plevy k večnému ohňu, a aby zhromaždil zrelú pšenicu do Pánových sýpok. Aby tak učinil so všetkou razantnosťou a nekompromisnou prísnosťou.

Zo týchto skutočností vanie strach a úzkosť, ale ony budú zmiernené Láskou! Budú zmiernené horizontálnym ramenom kríža, predstavujúcim Božiu Lásku. A táto Láska akoby škrtala princíp nekompromisnej prísnosti Božej Spravodlivosti. Akoby ho do určitej miery negovala vo svojej prirodzenej snahe ochraňovať a pomáhať. Lebo Láska bude vždy Láskou, a preto bude zmierňovať ťažké dni, ktoré na ľudstvo prichádzajú. Tým bude činiť nekompromisnú prísnosť Pánovej Spravodlivosti znesiteľnejšou, pretože bez Lásky Pána by nikto z nás nemohol obstáť pred jeho Spravodlivosťou.

Ľudstvo očakáva druhý príchod Krista, ale Kristus predsa svojho času povedal, že neprišiel ľudstvo súdiť a odsúdiť, ale spasiť. Keď hovoril o súde, hovoril vždy o Synovi Človeka. Hovoril o ňom v tretej osobe, teda nie ako o sebe samom, ale o niekom inom. Kristus totiž nie je a nemôže byť sudcom, pretože súdiť a odsúdiť nie je v povahe Lásky. V povahe Láske je len milovať, pomáhať a ochraňovať. O Ježišovi sa predsa jasne píše, že „nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí“, čo je vyjadrením miernosti jeho osobnosti, stojacej na princípe Lásky.

Súdiť príde niekto iný! Ten, kto to má v povahe! Ten, kto je Spravodlivou prísnosťou! Kto je to?

Ježiš povedal: „Kto by zhrešil voči Synovi Božiemu, odpustí sa mu“, čím len opäť potvrdil miernosť svojej povahy, vyplývajúcej z princípu Lásky. Ale pokračoval ďalej a riekol: „Kto by ale zhrešil voči Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto, ani v budúcom veku“.

To je teda niekto, kto so sebou nenechá zametať, ale naopak, on sám zametie s celým ľudstvom! Je to Duch Svätý, prehrešky voči ktorému nebudú odpustené! On je tým, z ktorého „úst bude vychádzať ostrý meč Božieho Slova, aby ním bil národy zeme“ tak, ako sa to píše v Apokalypse. On je tým, kto bude „šliapať vinný lis hnevu vševládneho Boha“. On to má v povahe, lebo on je Spravodlivosťou! On, Duch Svätý, prichádzajúci k súdu, je zvislým ramenom meča Pánovej Spravodlivosti v rovnoramennom kríži Pravdy.

Láska Pána, reprezentovaná Kristom, bude vždy pomáhajúcou, podporujúcou a ochraňujúcou, pretože zo svojej vlastnej povahy ani nemôže byť inou. A táto Láska tak, ako zmierňuje a preškrtáva princíp Spravodlivosti v rovnoramennom kríži Pravdy, bude zmierňovať pôsobenie nekompromisného, súdiaceho a nič neodpúšťajúceho, zvislého ramena Spravodlivosti Ducha Svätého.

Toto je dianie, ktoré sa k nám blíži. Týmto spôsobom, v znamení rovnoramenného kríža, bude váha Pravdy dopadať na ľudstvo a bude sa na ňom napĺňať.

Ale ako som už písal v jednom zo svojich predchádzajúcich článkov, Stvoriteľ neuskutočňuje tieto veci sám osobne, ale uskutočňuje ich prostredníctvom hierarchie svojich služobníkov. Tak, ako kedysi nerozdelil Červené more pred Izraelitmi, aby ním mohli prejsť suchou nohou Stvoriteľ osobne, ale urobil tak Vládca vodného živlu na Stvoriteľov príkaz, rovnako bude i dopad rovnoramenného kríža na ľudstvo uskutočňovaný jeho dvomi vernými služobníkmi. Na jednej strane Hrdinským a Víťazným Bojovníkom, ktorý bude pôsobiť v princípe Pánovej Spravodlivosti, a na druhej strane vznešenou Ochránkyňou domova, vlasti, harmónie a všetkého slabšieho, ktorá bude pôsobiť v princípe Pánovej Lásky, a ktorá bude v určitom zmysle stáť proti nekompromisne zdrvujúcemu pôsobeniu Víťazného Bojovníka. Jej pomoc v nadchádzajúcom dianí však budú môcť obdržať jediné ľudia, stojaci na pozíciách dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a úcty k ľuďom, k Stvoriteľovi i k jeho stvoreniu. Im pomôže, ich ochráni a ich podporí. Ale proti všetkým, ktorí na týchto princípoch stáť nebudú, sa neľútostne obráti ešte aj ona sama.

Vládca Slnka bude spaľovať zem svojimi lúčmi! Vládca vodného živlu bude tiesniť svet stúpajúcimi vodami, prívalovými dažďami a potopami. Vládca ohňa rozpúta obrovské ničivé požiare. Vládca vetra bude pustošiť svet orkánmi, hurikánmi a veternými smršťami. Správcovia pozemskej pôdy sa obrátia proti ľuďom a nedovolia jej viac darovať úrodu pod tlakom chemického znásilňovania tak, ako to robí dnešné extenzívne poľnohospodárstvo. Celá príroda sa obráti proti ľudstvu, pretože ľudstvo už dlhodobo stojí proti prírode i proti Bohu. A Hrdinský Bojovník bude bojovať za víťazstvo dobra a Svetla na zemi s takou razantnosťou, že nebude dbať o to, či to vôbec ľudstvo dokáže prežiť, pretože takýto príkaz dostal od Ducha Svätého, držiteľa meča Božej Spravodlivosti. Od Ducha Svätého, ktorý tak ako je napísané, nič neodpúšťa, ale prináša ľudstvu i každému jednotlivému človeku spravodlivý účet za to, ako doteraz žil. Duch Svätý prichádza, aby s poverenia moci Božej súdil svet!

A proti tomuto všetkému, čo ako spravodlivá odplata dopadá na ľudstvo za to, ako doteraz žilo, ako doteraz myslelo a aké hodnoty doteraz uznávalo, bude stáť pôsobenie Ochránkyne harmónie a všetkého slabšieho, pôsobiacej v lúči Pánovej Lásky. Jej pomoci a ochrany sa však môžu dočkať iba tí, ktorí si to svojim príklonom k pravým hodnotám zaslúžia, a tým sa stanu hodnými pomáhajúcej Lásky Najvyššieho. Tí budú ochránení a nič zlého sa im nestane.

Takéto mocné dianie sa v súčasnosti odvíja nad našimi hlavami a pomaly sa dostáva až bezprostredne ku nám A pozemský človek stojí pred ním krehký, maličký a zraniteľný. Stojí v ňom každý z nás sám za seba v nahote svoje duše taký, aký naozaj je. A podľa toho, akí vnútorne ale aj navonok naozaj sme, podľa toho to s nami dopadne. Ak sa budeme opierať o pravé hodnoty, o ne sa usilovať a k ním sa utiekať, dopadne to s nami dobre. Ustojíme to a budeme môcť začať žiť úplne novú kvalitu bytia vo stvorení.

Ak sa ale nebudeme usilovať o pravé hodnoty a ak budeme k ním ľahostajní, nedopadne to s nami dobre. Neustojíme to a naše vedomé „ja“ bude navždy rozomleté na prach, pretože sa ukázalo byť falošným, a preto nepotrebným kameňom pre novú, požehnanú výstavbu vo stvorení.

O tom, či sa staneme kameňom potrebným alebo nepotrebným, rozhoduje práve v tejto chvíli každý sám za seba.

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Dec 21, 2020 8:01 pm

Prečo sme v takejto situácii? A ako sa z nej dostať?


To, čo prežívame v súčasnosti, nemá z globálneho hľadiska na našej planéte obdobu. Hovorí sa, že takejto výzve svet nečelil od druhej svetovej vojny. Či si to chceme priznať alebo nie, okolo nás prebieha niečo výnimočné, o čom sa bude ešte dlho hovoriť. Niečo, čo na dlhé obdobie poznamená národy zeme. Niečo, čo vstúpi do histórie a čoho sme práve my priamymi účastníkmi.

Vo všednej každodennosti života o tom mnohí vôbec takto nepremýšľajú. A už vôbec nepremýšľajú o základných hybných silách tohto diania a o jeho najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto ich ani len nenapadne, že jeho podstata je duchovná. Že žijeme v dobe súdu, predpovedanej prorokmi. A že tento súd spočíva v prežívaní dôsledkov všetkého nášho nesprávneho minulého jednania.

Ľudstvo je súdené neomylnými zákonmi Pána a súd spočíva vo vyvodení dôsledkov. Vo vyvodení dôsledkov z toho, ako sme žili, ako sme uvažovali a aké hodnoty sme preferovali. A tieto dôsledky na nás teraz dopadajú ako trest Boží.

Ale Pán nás netrestá! Trestáme sa my sami prostredníctvom jeho zákonov, v ktorých nerešpektovaní a ignorovaní sme si sami pre seba svoj trest utkali. Celkom konkrétne ide o Zákon spätného účinku. Jeho prostredníctvom musí ľudstvo v súde zožať všetky neblahé dôsledky toho, čo sialo.

A pretože táto problematika je mimoriadne vážna, pozrime sa na ňu podrobnejšie. V prvom rade bude však potrebné pozrieť sa predovšetkým do nášho vlastného vnútra, pretože to, čo teraz navonok reálne prežívame, je len vonkajším zviditeľnením vnútorných dejov, ktoré sme dlhodobo nosili a skrývali v sebe. A to hlboko v nás usadené a formované sa napokon prejavilo navonok. A pretože to nebolo dobré, prejavilo sa to negatívne. Dá sa teda povedať, že to, čo ľudstvo i jednotlivci dlhodobo siali vo svojom vnútornom naladení, vo svojich myšlienkach, pocitoch a citoch, i vo svojej hodnotovej orientácii, práve to teraz všetci navonok reálne žijeme a sme nútení prežívať na vlastnej koži.

Ako to funguje? Ak sa pozrieme na základnú štruktúru nášho vnútorného života, môžeme v nej nájsť dva základné rozhodujúce činitele. Môžeme v nej nájsť dva základné prvky, alebo dve naše vnútorné „ja“. Jedno vyššie a jedno nižšie.

Tým nižším je naše rozumovo materiálne „ja“ a tým vyšším je naše citovo duchovné „ja“. Takto to bolo dané Stvoriteľom a v tomto zmysle, čiže práve v tomto hierarchickom členení mali ľudia so svojimi dvomi vnútornými „ja“ zaobchádzať. To vyššie malo viesť a to nižšie malo poslúchať a naplňovať jeho pokyny. Týmto spôsobom by sa všetko vyvíjalo správne a náš svet by nikdy nedospel do toho stavu, v akom sa dnes nachádza.

My sme však žiaľ nerešpektovali správnu hierarchiu svojich dvoch vnútorných „ja“, a všetku svoju pozornosť, starostlivosť, záujem a dôraz sme venovali jedine svojmu nižšiemu, rozumovo, racionálne, materiálnemu „ja“. S týmto „ja“ sme sa plne vnútorne stotožnili a začali sme ho vo svojom vnútri považovať za kľúčové.

Ba čo viac, začali sme ho považovať za jediné, takže sme napokon zabudli, že v našom vnútri sa skrýva ešte aj nejaké iné, vyššie, duchovno citové „ja“. Preto ľudia napĺňali hlavne potreby svojho nižšieho „ja“ a ignorovali potreby svojho vyššieho „ja“.

Potrebami nášho nižšieho rozumového „ja“ je predovšetkým materiálne zabezpečenie, materiálny prospech a materiálne užívanie si. Pre našu civilizáciu sa tak stali rozhodujúce len hodnoty rozumovo materiálne. Hodnoty duchovné citové boli ignorované a odsunuté bokom. Hodnoty svedomia, cti, morálky, mravnosti, spravodlivosti, čistoty, ľudskosti a duchovnosti začali byť podriadené hodnotám matérie a konzumu. To vyššie a ušľachtilejšie v nás v podobe nášho citovo duchovného „ja“, ktoré malo viesť a mravne korigovať správanie nižšieho, rozumového „ja“ bolo odsunuté bokom a akoby uvrhnuté do väzenia.

Týmto spôsobom sa však nižšie rozumové „ja“ bez morálnej korekcie vyšším duchovným „ja“ úplne vymklo spod kontroly. Ľudia, plne stotožnení so svojim nižším rozumovým „ja“, ktoré prestalo byť usmerňované niečím vyšším, sa akoby odtrhli z reťaze, a vo svoje snahe o napĺňanie hmotných žiadostí začali čoraz viacej skĺzavať k bezohľadnosti, sebectvu, chamtivosti, nespravodlivosti, zvrátenosti a mnohým iným podobným veciam.

Ľudia sa stali žalárnikmi svojho vyššieho, citovo duchovného „ja“, ktoré uväznili za mrežami vlastných, nikdy nekončiacich materiálnych potrieb. A za týmito mrežami ich duch chradne, hladuje a hynie. Nedostáva sa mu naplnenia jeho potreby rozvíjania lásky, spravodlivosti, čestnosti, čistoty, dobra, mravnosti ušľachtilosti a poznania a naplňovania Vôle Stvoriteľa.

Takýto je dlhodobý vnútorný stav ľudstva. A tento stav sa stále stupňoval, až začal dosahovať svojho vrcholu. Začal dosahovať maximálneho stotožnenia sa ľudí so svojim nižším, rozumovo materiálnym „ja“ a maximálneho vzdialenia od svojho vyššieho, duchovno citového „ja“.

Avšak to, čo v sebe dlhodobo vnútorne nesieme a skrývame má tendenciu postupne prerásť aj navonok. Má tendenciu zhmotniť sa! Má tendenciu i navonok, na vlastnej koži dať ľuďom prežiť to, čo nosia vo svojom vnútri a akí vnútorne sú.

A preto sa vonkajšie pomery žalárnikov vlastného ducha začali postupne meniť k tomu, aby boli oni sami uvrhnutí do žalára. Konkrétne sa to vo fyzickom svete začalo diať tak, že sa začala vytvárať určitá svetová elita. Elita najviac rozumovo prešpekulovaných. Elita najbohatších a najmocnejších, ale aj najviac vzdialených od všetkého duchovného. Elita, ktorá vo svojej racionálno materiálnej zvrátenosti nakoniec dospela k temnej vízii a k temnému cieľu. Je ním absolútna svetovláda s úplným podmanením, zotročením a zdecimovaním ľudstva na takzvanú zlatú miliardu.

A táto elita ide pomaly, krok za krokom za svojim cieľom. Je tak bohatá, že si dokáže kúpiť takmer všetky mienkotvorné médiá a ich prostredníctvom formuje vedomie obyvateľstva želaným smerom. Médiá obhajujú kroky, uskutočňované svetovými elitami ako niečo, čo má slúžiť ku prospechu ľudí, ale v skutočnosti to slúži predovšetkým ku prospechu elity, a je to vždy len ďalší krok na ceste k dosiahnutiu jej cieľa, zadefinovaného ako Nový svetový poriadok (NWO).

No a tu sa už dostávame k našej najaktuálnejšej súčasnosti. Ku koronavírusovej pandémii. Je otázne, či je koronavírus prírodného pôvodu, alebo bol umelo vyrobený. Každopádne však prišiel svetovládnej elite veľmi vhod, pretože práve na pozadí dnešnej pandémie začína zrýchlenými krokmi napredovať k svojmu cieľu. Všimnime si, že všetky národy zeme sú pod zámienkou boja proti pandémii postupne zbavované najrozličnejších práv a slobôd. Ľudia sú neustále kontrolovaní. Obmedzuje sa pohyb na hraniciach a domáce väzenie i práca z domu sa stávajú realitou. Život spoločnosti bol zredukovaný len na to najnutnejšie. V obyvateľstve je médiami neustále vzbudzovaný strach a ako na spasenie sa čaká na vakcínu.

Avšak v takzvaných konšpiračných kruhoch sa hovorí, že práve k tomuto bodu malo všetko dôjsť. Že v ľuďoch mal byť zámerne vyvolaný panický strach pred niečím, na základe čoho obyvateľstvo vďačne a dobrovoľne pristúpi k vakcinácii. Existujú však podozrenia, že práve prostredníctvom vakcíny chce elita obmedziť plodnosť ľudstva, a tým začať s jeho redukciou na spomínanú, zlatú miliardu. Iná teória zase hovorí, že vakcína zasiahne ľudskú DNA takým spôsobom, že z nás vytvorí ľahko ovládateľné ľudské hybridy. Že naša DNA bude zmenená a my prestaneme byť ľuďmi. Staneme sa len poslušnými biorobotmi v rukách elity, plniacimi jej priania.

Finále zotročenia ľudstva nastáva! Náš tupý materializmus a naše nepatričné vyzdvihovanie nižšieho rozumového „ja“ nás doviedli až k tomuto bodu. A došlo k tomu preto, aby sme pochopili, čo takýto posun vnútornej hierarchie prináša. Aby sme poznali, k čomu to vedie. Aby sme pod hrozbou straty podstaty našej ľudskosti poznali fatálny omyl, spočívajúci v nesprávnom vyzdvihovaní nášho rozumovo racionálneho „ja“ nad nášho ducha.

Udalosti dospeli až sem preto, lebo Vládca univerza nás prostredníctvom svojho Zákona spätného účinku necháva prežívať dôsledky nášho vlastného jednania a myslenia, ktoré sa pre nás teraz stali súdom. Čo sme siali, to žneme! Pretože sme odopreli darovať slobodu a voľnosť svojmu vlastnému duchu, ani my sami si nezaslúžime byť slobodní! Pretože sme sa stali žalárnikmi vlastného ducha, zaslúžili sme si, aby sme aj my sami boli uvrhnutí do žalára! Civilizácia s uväzneným duchom sa sama stáva jedným veľkým väzením! To nie je žiadna fikcia, ale skutočnosť, ktorá sa odohráva pred našimi očami, a ktorú sme v súčasnosti nútení prežívať na vlastnej koži.

Zásadná otázka znie, čo s tým urobiť a ako sa z toho dostať?

Tu nepomôžu iba protesty! Tu nepomôže iba vzpieranie sa rôznym vládnym nariadeniam, presadzovaným pod taktovkou svetovládnych elít. Tu nepomôže iba občianska neposlušnosť! To všetko je dobré, ale nedostatočné! Rozhodujúcim faktorom je však jedine nevyhnutná zmena toho vnútorného, kvôli čomu sme sa do takejto situácie dostali. Rozhodujúcim faktorom je povýšenie nášho vnútorného, duchovno citového „ja“ na miesto, ktoré mu patrí! Na piedestál našej osobnosti! Naše duchovno citové „ja“ a s ním súvisiace hodnoty sa pre nás musia stať prvoradé! Máme sa stať ľuďmi ducha a citu! Ľuďmi, ktorých ľudskosť i celé ich bytie stojí na hodnotách, ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, nezištnosť, skromnosť, láska, mravnosť, čistota, dobro a úcta k Stvoriteľovi i k jeho Vôli! Jedine takto vnútorne hodnotovo orientovaný človek je duchovne slobodný, a preto si zaslúži i vonkajšiu slobodu! A v nevyhnutnom účinku Pánovho zákona spätného pôsobenia potom aj zožne vonkajšiu slobodu ako dôsledok vlastnej, dobrej a správnej sejby. Len duchovne slobodní ľudia si zaslúžia žiť v pravej a skutočnej slobode! A tej sa im aj dostane! Žalárnici vlastného ducha však budú uvrhnutí do žalára! Budú v ňom väznení, zbavení vlastného človečenstva a nakoniec zahubení!

Ako teda obstáť v dnešnej dobe?

Jedine tak, že sa stotožníme s vlastným duchom a jeho hodnotami! Jedine tak sa staneme ľuďmi ducha a jedine ľuďom ducha, plne stotožneným so svojim vyšším, duchovno citovým „ja“, sa od Vládcu univerza dostane v dnešnej dobe toľko podpory a pomoci, aby mohli obstáť v ťažkých očistných búrkach, zapríčinených otrokmi ľudského nižšieho, rozumovo materiálneho „ja“ a jeho nízkymi, materiálno konzumnými hodnotami.

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Ned Dec 27, 2020 6:57 pm

Fantastické skutočnosti! Armáda tkáčov nášho osudu!


V tomto článku sa budeme zaoberať neviditeľnou realitou, ktorá má zásadný vplyv na vonkajšie dianie a na to, aký osud nás v budúcnosti postretne. Tieto dve reality sú totiž pevne prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú, o čom žiaľ ľudia dneška už takmer nič nevedia, pretože vedieť nechcú, a pretože sa upli len na to najhrubšie, vonkajšie a materiálne.

A aby sme aspoň orientačne prenikli do pochopenia princípu spomínanej, neviditeľnej skutočnosti, povedzme si niečo o stavbách Inkov. Dávni Inkovia nepoužívali pravidelne opracované kvádre, ako napríklad stavitelia egyptských pyramíd. U nich bol každý kameň iný a išlo neraz o bloky obrovskej váhy, postavené vedľa seba i na seba. Nebolo použité nijaké spojivo, ale kamene boli opracované a zasadené jeden do druhého s takou presnosťou, že do spojov medzi nimi nie je možné vsunúť ani hrot ihly. Pri obrovských váhach kamenných blokov ide o niečo neuveriteľné, a dokonca i súčasní odborníci si lámu hlavu, ako to bolo možné dosiahnuť.

Samozrejme, existuje viacero teórií, ako to možné je, a my sa teraz pozrime na jednu z nich. Táto teória hovorí o možnosti spolupráce dávnych Inkov s bytosťami, spravujúcimi prírodné dianie.

Existujú totiž bytosti, nachádzajúce sa v jemnejšej úrovni hmoty, ktoré spravujú všetko, čo v prírode funguje. Majú na starosti rast stromov a kvetov, majú na starosti horstvá, potoky, rieky a moria. Majú na starosti oheň, vzduch, pôdu, horniny, alebo prúdenie vzduchu. Naši dávni predkovia o nich vedeli a nazvali ich škriatkami, vodníkmi, vílami, elfami, gnómami a podobne.

Aby sme pochopili, akým spôsobom z ich pozície bytostí z jemnejšej úrovne dokážu s hmotou pracovať, uveďme si príklad. Príklad vody v jej troch skupenstvách. V tuhom, kvapalnom a plynnom.

Tuhým skupenstvom vody je ľad. Toto skupenstvo je možné prirovnať našej najhrubšej hmote. Ak chceme manipulovať s ľadom, musíme použiť nástroje, ako je sekera, píla, kladivo, dláto a podobne. Ľad sa podobá kameňu a môžu sa z neho stavať príbytky podobne, ako to robia Eskimáci, alebo je z neho možné vytvárať napríklad ľadové sochy.

Ak sa ale voda v podobe ľadu zohreje, zmení sa ľad zo skupenstva tuhého na skupenstvo tekuté. A v tekutom stave sa dá s vodou úplne inak manipulovať. Je tvárlivá a ak z nej napríklad načrieme do vedra, okamžite sa prispôsobí tvaru vedra. A ak ju trebárs nalejem do bazéna, kopíruje a prijíma tvar bazéna.

My ľudia žijeme v najhrubšej hmote, podobnej tuhému skupenstvu vody vo forme ľadu. Avšak spomínané prírodné bytosti žijú v jemnejšej úrovni hmoty, podobnej kvapalnému skupenstvu vody. A práve preto dokážu s hmotou manipulovať oveľa ľahšie.

Aj ľudia majú dve možnosti. Buď uveria že existuje len najhrubšia hmota a budú v nej ťažko pracovať v potu tváre, alebo sa vo svojom rozšírenom chápaní univerza dopracujú k poznaniu existencie jemnejšej úrovne hmoty a k poznaniu bytostí, existujúcich v týchto úrovniach, ktoré svet najhrubšej hmoty spravujú. No a v spolupráci s nimi bude potom možné pracovať úplne iným spôsobom a bez ťažkej námahy, ktorú by nás to inak muselo stáť.

A existuje teória, že práve takýmto spôsobom vznikli stavby dávnych Inkov. Že s hmotnosťou ťažkých kamenných blokov a ich presným opracovaním a osadením jedného do druhého sa pracovalo za pomoci prírodných bytostí ako s ľadom v tekutom stave. Že tieto bloky boli opracovávané tak, ako keď krájame mäkké maslo, alebo keď nalejem vodu do nejakej formy a ona zmrzne a premení sa na ľad.

No a po tomto úvode do problematiky budú čitateľovi oveľa pochopiteľnejšie skutočnosti, súvisiace s vlastnou témou nášho článku o armáde tkáčov nášho osudu. Aj tu začnime konkrétnym príkladom a predstavme si, ako na nejakom filmovom festivale vystupuje známa filmová hviezda z limuzíny na červený koberec, vedúci z ulice do budovy. A koberec lemuje po bokoch špalier nadšených fanúšikov.

Tento obraz však platí vo vzťahu k absolútne každému človeku. Každý z nás je totiž akousi „hviezdou“, ktorá kráča životom po červenom koberci, lemovanom špalierom svojich „fanúšikov“, ktorí sledujú každý náš pohyb a každé naše hnutie.

Tento obraz je obrazom toho, ako to s nami vyzerá v oblasti jemnejšej, neviditeľnej úrovne hmoty. V tejto úrovni stojí každá ľudská osobnosť s jej chcením, s jej myslením, s jej cítením, s jej emóciami, s jej pocitmi, s jej pohnútkami a s celým jej vnútorným životom obklopená armádou neviditeľných bytostí, takzvaných tkáčov ľudského osudu, ktorí neustále, vo dne i v noci sledujú všetko, čo z človeka vychádza.

Každá naša myšlienka, každý náš cit, každé chcenie, každá pohnútka, každý pocit a každá emócia sa v jemnejšej úrovni hmoty okamžite formuje do určitého vlákna. A toto vlákno, ihneď potom ako z nás vyšlo, smeruje do rúk bytostí, stojacich okolo nás. Do rúk tkáčov nášho osudu, ktorí z vlákien tkajú, vytvárajú a formujú koberec nášho osudu.

A tento koberec leží pred nami, tvorí náš osud a my po ňom budeme musieť kráčať. Iba na nás záleží, či obrazce na ňom budú krásne a ušľachtilé, a nám sa bude po ňom dobre a radostne kráčať, alebo naopak, či obrazce na ňom budú škaredé a odpudzujúce, a my po ňom budeme musieť ísť s nepríjemným pocitom, alebo s odporom. To záleží iba na nás a na všetkom tom, čo nás vychádza v podobe jemných, neviditeľných vlákien z nášho skrytého vnútorného života, ale aj z nášho vonkajšieho jednania. Armáda tkáčov osudu, zhromaždená okolo nás všetky tieto vlákna okamžite berie a presne v súlade s nimi a s ich charakterom tká koberec nášho osudu.

Rukami tkáčov je zachytávané všetko dobré, spravodlivé, ušľachtilé, čisté, láskavé a ľudské, čo z nás vychádza, ale tiež všetko nedobré, nespravodlivé, neušľachtilé, nečisté, neláskavé a neľudské, čo produkujeme. A zo všetkých týchto vlákien je tvorený náš osud.

Rukám a pozornosti bytostí, zhromaždených okolo nás, ktoré sme nazvali tkáčmi osudu, teda neunikne nič dobré, ani nič zlé, čo z nás vyjde. Neunikne im ani naše najmenšie vnútorne hnutie, a samozrejme, ani to najväčšie. A všetko toto, čo nie je vidieť hmotným zrakom, a čo sa deje a spriada v úrovni jemnejšej hmotnosti, bude tvoriť našu budúcnosť.

Náš osud nie je teda ničím iným, ako cestou alebo kobercom, ktorý sme si v istom zmysle sami pre seba utkali. A táto neviditeľná realita sa premieta do celkom konkrétnych udalostí v našom reálnom živote, čím sa vzájomne prelína neviditeľná skutočnosť jemnejšej hmotnej úrovne so skutočnosťou fyzickou, vonkajšou a hrubo hmotnou. Nikto z ľudí nemôže uniknúť osudu, ktorý si sám pre seba utkal. Alebo inak a presnejšie vyjadrené, ktorý na jeho pokyn, na základe všetkých jeho vnútorných pohnútok a vonkajších činov utkala armáda bytostí, žijúcich v jemnejšej úrovni hmoty, nazývaných tkáčmi osudu.

A čo je ešte treba zvlášť zdôrazniť je skutočnosť, že po koberci nášho osudu budeme kráčať nie len tu v najhrubšej hmotnosti, ale koberec pokračuje bez prerušenia a úplne kontinuálne aj do jemnej hmotnosti, do ktorej sa dostaneme po odložení nášho fyzického tela. Smrťou sa teda pre nás nič nekončí, ale naďalej a bez prerušenia budeme pokračovať v našej ceste po koberci nášho osudu. Tkáči osudu totiž nepoznajú rozdiel medzi týmto a druhým svetom. Pre nich je to len jedno jediné, kontinuálne a nepretržité bytie, v ktorom sa neustále presne prejavuje a formuje všetko to, čo z nás vychádza. Svet hrubej a jemnejšej hmoty sú totiž len dve rozdielne formy toho istého bytia úplne rovnako, ako sú skupenstvo tuhé vo forme ľadu a skupenstvo kvapalné vo forme tekutiny dvomi rozdielnymi formami a prejavmi vody.

Čo z toho všetkého pre nás vyplýva?

Mali by sme si uvedomiť, sme deň i noc, dvadsať štyri hodín denne obklopení armádou tkáčov osudu, a týmto bytostiam neunikne vôbec nič z toho, čo z nás vyjde. Neunikne im ani naše najjemnejšie hnutie. Nikdy teda nie sme sami, i keď nám sa zdá, že sami sme, a preto si myslíme, že v skrytosti môžeme skĺznuť k svojim najtajnejším nerestiam, vášniam a náruživostiam. Môžeme si však byť stopercentne istí, že všetko toto sa ocitne vo vláknach koberca nášho osudu a my po ňom raz pôjdeme. Raz sa to pre nás stane realitou a my to budeme musieť prežívať. Či už k tomuto prežívaniu dôjde v našom pozemskom živote, alebo na druhom svete, to nehrá vôbec žiadnu roľu.

Poznanie týchto skutočností by nás malo viesť k tomu, aby sme si začali dávať oveľa väčší pozor na všetko, čo akýmkoľvek spôsobom tvoríme, a stali sa v tejto oblasti oveľa zodpovednejší, s výhľadom na dôsledky, aké nám to raz prinesie. Mali by sme preto oveľa viac dbať na kvalitu každej našej myšlienky, citu, emócie, pohnútky, chcenia, pocitu, slova i činu. Mali by sme dbať, aby toto všetko bolo len pozitívne a ušľachtilé, aby z týchto našich vlákien mohol byť utkaný iba koberec, po ktorom je radosť ísť. Aby tento koberec mohol byť pre nás len cestou k šťastiu a mieru.

Preto by sme sa mali držať jednej veľkej múdrej rady, ktorá znie: Udržujte krb svojich myšlienok čistý! Jedine tak založíte mier a budete šťastní!


PS. Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte! Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst. To čo vchádza do úst ide do brucha a vylučuje sa do stoky. Ale to, čo vychádza z úst pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, krádeže, krivé svedectvá a rúhanie. Toto poškvrňuje človeka!“

Evanjelium podľa Matúša

PS.2. Existujú bytosti, ktoré tkajú i koberec osudu každého jednotlivého národa. A existujú bytosti, ktoré tkajú koberec osudu celej našej zeme. No a v súčasnosti ide naša zem a všetci jej obyvatelia po trpkej ceste, ktorú si oni sami pre seba utkali.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Uto Jan 05, 2021 7:56 pm

Fantastická konšpirácia? Posúďte sami!


Existujú veci, ktoré sa svojou obludnosťou vymykajú chápaniu normálneho človeka. Ide o veci tak fantastické a absurdné, že normálny človek pochybuje o tom, či sú reálne. Najtragickejšie však je, že ony žiaľ reálne sú! Ale pretože normálny, obyčajný človek o ich existencii pochybuje a neverí tomu, stáva sa ich obeťou. Stáva sa obeťou obludnosti, akú nepovažoval za možnú, a preto sa pred ňou ani nijako nebráni a nestavia sa jej na odpor.

No a jednou z takýchto vecí je odveká snaha určitých kruhov o ovládnutie a podmanenie si čo najväčšieho počtu obyvateľstva. Najlepšie celého ľudstva. A práve tieto snahy sa v súčasnosti dostávajú do finále a my sme ich priamymi účastníkmi. Stávame sa účastníkmi veľkého finále otrockého spútania ľudstva Novým svetovým poriadkom. No a my si teraz povieme, ako tento proces prebieha, čo je jeho príčinou a ako sa voči nemu brániť.

Ak ste videli čiernobiele grotesky s Charlesom Chaplinom, v jednej z nich sa živil tým, že zasklieval okná. A pracoval tak, že keď prišiel do nejakej mestskej štvrte, našiel si malého chlapca, tomu zaplatil pár centov a chlapec rozbil kameňom okno. Z bytu vybehla gazdiná, hromžila na chlapca a zalamovala rukami. Ale našťastie sa o chvíľu objavil Chaplin a okamžite dostal objednávku na zasklenie okna.

Prečo bol spomenutý práve tento príklad? Pretože rovnaký spôsob využíva úzka elita najmocnejších nášho sveta pri nastoľovaní Nového svetového poriadku. Ibaže to, čo robil Chaplin v malom, je vykonávané elitou bažiacou po svetovláde vo veľkom. Je to vykonávané celosvetovo!

A práve my máme česť žiť v dobe, v ktorej je systematicky rozbíjaný starý systém, a zároveň je je pozvoľna inštalovaný nový systém. Systém Nového svetového poriadku! Kameňom hodeným do skla bol koronavírus, ktorý rozbil fungovanie sveta, ako sme ho poznali doteraz. V súčasnosti už začíname žiť v novom svete, plnom najrozličnejších obmedzení. Obmedzovanie slobody sa deje pod zámienkou boja proti pandémii. A všetci to chápu a podvoľujú sa, pretože každodenné informácie z médií vzbudzujú strach. Ľudia sú ustavične kontrolovaní a testovaní ako myši. A ako jediná záchrana pred všetkými obmedzeniami prichádza vakcína. Vakcína je vnímaná ako brána k slobode, ale je možné, že práve ona je naopak bránou k neslobode, akú doteraz ľudstvo nepoznalo.

Skúsme totiž trochu pouvažovať nad tým, ako by bolo možné donútiť takmer celé ľudstvo k celoplošnej vakcinácii? Ako by ho bolo možné donútiť, aby ju podstúpilo dobrovoľne? Nie je súčasná epidémia niečím ideálnym, čo vyvoláva strach pred nákazou, a práve na základe strachu sú ľudia ochotní urobiť to, čo by za inej situácie nikdy neurobili? A nie je vari plánovaná vakcinácia, aká doteraz nemala na svete obdobu spôsobom, ako dostať do krvi podstatnej časti svetovej populácie látky, ktoré by ľudí dostali pod absolútnu kontrolu?

V konšpiračných kruhoch sa napríklad uvažuje o redukcii populácie tým, že sa po vakcinácii stane neplodnou. Uvažuje sa tiež o tom, že očkovaním sa do krvi ľudí aplikuje látka zasahujúca DNA, ktorá zmení našu osobnosť a my sa staneme ľahko manipulovateľní. Teórií, čo všetko sa môže skrývať za tak masívnou vakcináciou je samozrejme ešte viac, pričom cieľom všetkých je nastolenie avizovaného, Nového svetového poriadku.

Ponechávam na posúdení čitateľov, či sa tieto veci, alebo aspoň časť z nich môže zakladať na pravde. Každopádne však ide o skutočnosti maximálne znepokojivé.

Ale nech už je to tak alebo onak, absolútne nikomu nie je možné prehliadnuť, že v súčasnosti sa vo svete deje niečo, čo nemá obdoby. Niečo absolútne výnimočné! Dianie na našej planéte vrie doposiaľ nevídaným spôsobom, ako voda v hrnci. A zásadnou otázkou zostáva, čo spôsobilo tento var? Čo ho vyvolalo?

Kto sa aspoň trochu zaoberá vecami duchovnými vie, že súčasná doba je považovaná za dobu transformácie. Za dobu prechodu z nižšej úrovne vedomia na vyššiu. Ide o dobu súdu, dávno predpovedanú prorokmi i evanjeliami. Ide o očistu, po ktorej prebehnutí má byť zahájený nový vek duchovnejšieho ľudstva.

V dnešnej dobe má teda skutočne prísť niečo nové, ale nie v zmysle Nového svetového poriadku plánovaného temnom, ale v zmysle nového, lepšieho a duchovného ľudstva. Na zemi má byť nastolená ríša mieru, avšak temnota sa snaží zneužiť kvasu dnešnej doby očisty na nastolenie svojej temnej ríše Nového svetového poriadku.

To, čo sa v súčasnosti deje, je spôsobené každodenným a postupným zvyšovaním tlaku Svetla. A stupňujúci sa tlak Božieho Svetla vyplavuje na povrch všetko temné, aby to bolo donútené ukázať svoju pravú tvár. Aby ľudia poznali, videli, pochopili a na vlastnej koži prežili, kam sa je až možné dostať bez Stvoriteľa. Kam sa je až možné dostať, keď sa nerešpektujú hodnoty Ducha, a keď sa uctievajú iba hodnoty nízke a čisto konzumno materialistické.

Veľmi zjednodušene vyjadrené, to čo dnes prežívame je dôsledkom našej bezbožnosti! Je to dôsledkom hodnôt, ktoré považujeme za nosné a prioritné! Je to nevyhnutným ovocím nášho odvrátenia sa od Stvoriteľa a jeho Vôle, pretože našim odvrátením sa od Svetla sme sa dostali do područia temna. A temno má pre nás nachystané zotročenie a stratu podstaty našej ľudskosti.

Zhora, zo Svetla sme boli predsa jasne upozornení na to, že v prvom rade máme uctievať Stvoriteľa a nič iného nesmieme stavať nad neho. Len týmto spôsobom sa totiž môžeme stať pánmi nad vecami a môžeme ich správne využívať. My sme však nad Stvoriteľa postavili veľa vlastných modiel a tie sme uctievali. Napríklad modlu peňazí a zisku, modlu materiálneho prospechu a užívania si, a mnohé iné podobné modly.

Uctievanie týchto falošných božstiev nás však zotročilo, pretože namiesto toho, aby nám veci slúžili, sme začali slúžiť my im. Namiesto toho, aby sme uctievali jedine Pána, jeho Vôľu a všetko ostatné bolo pre nás až na druhom mieste, namiesto toho sme vyvýšili na oltár a klaňali sme sa rôznym veciam, modlám a bôžikom.

Z pánov nad vecami a nad všetkým čo jestvuje, ktorí slúžia jedine Stvoriteľovi, sme sa stali otrokmi, slúžiacimi falošným modlám a hodnotám. A práve bezbrehé uctievanie a vyzdvihovanie týchto falošných hodnôt priviedlo nás svet do stavu, v ktorom sa dnes nachádza. Do stavu, v ktorom nám hrozí absolútne zotročenie. To, čo bolo doposiaľ skryté teraz vyplávalo na povrch, a ľudstvu sa ukazuje pravá tvár jeho falošnej hodnotovej orientácie a jeho odvrátenia od Stvoriteľa. V pochopení tejto skutočnosti je skrytá podstata všetkého, čo sa dnes deje. A zároveň aj poznanie jedinej možnosti obratu k lepšiemu. Všetky opatrenia proti pandémii sú v skutočnosti len vecami druhoradými, ktoré nás nemôžu vyslobodiť z varu dnešnej doby. Naša záchrana spočíva jedine v obrate k Stvoriteľovi a k jeho pravým hodnotám. K hodnotám lásky, spravodlivosti, cti, čistoty a ľudskosti, postavenými nad všetko ostatné. Postaveným na prvé miesto! Ak toto nepochopíme a neurobíme, kríza sa bude neustále prehlbovať. A mnohí ľudia prídu pravdepodobne vo vare dnešnej doby o celé svoje bytie. Nie len o to pozemské, ale aj o to duchovné! Zachránia sa a obstoja jedine tí, ktorí opäť nájdu Boha! Ktorí opäť nájdu dôveru k Najvyššiemu!

Dôvera v Pána! Toto je rozhodujúce! Musí to však byť dôvera pravá, ktorá nespočíva len v nejakej slovnej proklamácii. Ktorá nespočíva len v tom, že sa hlásime k Stvoriteľovi a považujeme sa za veriacich. Pravá dôvera v Pána spočíva v niečom inom!

Ak totiž niekomu dôverujeme znamená to, že sa naňho spoliehame. V prípade Stvoriteľa to znamená, že sa spoliehame na jeho Vôľu. A spoliehame sa na ňu tak, že o ňu oprieme celé svoje bytie. Že celé svoje bytie, celé svoje myslenie a všetky svoje hodnoty ktoré uznávame, postavíme na Vôli Najvyššieho. To znamená, že sa túto Vôľu snažíme čo najlepšie poznávať, a že sa v súlade s ňou snažíme žiť. Len ten, kto sa snaží žiť v súlade s Vôľu Najvyššieho, má k nemu skutočnú a pravú dôveru! Len vlastným životom ŽITÁ dôvera v Boha je tým, čo je myslené pod pojmom „dôvera v Pána“! Nič iného za dôveru v Pána nemožno považovať! Tu nepomôžu žiadne slovné proklamácie, ani žiadne bitie sa v prsia, ak sú reálny život, myslenie i hodnoty odvrátené od Vôle Najvyššieho. Len žitá dôvera sa počíta! Všetko ostatné je nedostatočné! Je to nedostatočná dôvera v Pána! Je to len sebaklam, vzdialený od Vôle Najvyššieho!

Aby si ľudia dokázali vytvoriť pravú dôveru v Pána, postavenú na poznaní a naplňovaní jeho Vôle, bolo ľudstvu vždy v každom období jeho vývoja sprostredkovávané toto poznanie formou im pochopiteľnou. Najskôr to bolo vo forme Mojžišovho Desatora, potom vo forme Ježišovho učenia a v súčasnosti, pre ľudí modernej doby bolo toto staré poznanie očistené od všetkých omylov a ucelene zhrnuté v Posolstve Grálu. Vo všetkých týchto prameňoch je možné nájsť poznanie Vôle Najvyššieho, aby sme mohli podľa nej správne žiť a svojim žitím si vybudovať pravú dôveru v Pána, ktorá jediná obstojí, a ktorá jediná nás bude schopná podržať v tom, čo teraz ku nám všetkým prichádza.

Lebo jedine tak, ako v dôvere v Pána kráčal kedysi Peter po mori, jedine tak, ako kedysi v dôvere v Pána prešiel Mojžiš so židovským národom červeným morom suchou nohou, jedine v pravej dôvere v Pána bude môcť prejsť človek dobou súdu, ktorá nastáva.

Jedine ten, kto sa stane vlastníkom pravej dôvery v Stvoriteľa, sa môže stať skalou v burácajúcom mori zmätkov, strachu a obáv z nastávajúcich dní. Jedine pravá dôvera v Pána a z nej plynúci pokoj a mier ochráni človeka od burácania hnevu, agresivity, ustavičnej kritiky a nadávania na všetko, čo bude okolo nás kypieť a vrieť ako voda v hrnci pod ustavične stupňovaným tlakom Svetla.

Pokoj a mier Boží, pochádzajúci z pravej dôvery v Pána, nech je s nami všetkými v týchto ťažkých časoch!

http://vaznost-doby.bloger.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Jan 11, 2021 6:43 pm

Dosť bolo mlčania! Nepohodlná pravda o nemorálnosti vakcíny!

Vo vzťahu k vakcinácii proti pandémii existujú dve kategórie ľudí. Jedni doslova čakajú na vakcínu. Absolútne dôverujú vedcom, ktorí ju vyvinuli, a sú ochotní bez akýchkoľvek námietok dať sa čo najrýchlejšie zaočkovať, aby sa mohli čo najrýchlejšie vrátiť k starému dobrému spôsobu života.

Druhá kategória ľudí sa stavia k vakcinácii oveľa zdržanlivejšie. Slepo neverí farmaceutickému priemyslu, ani vedeckým kapacitám, ani mediálnej kampani, ktorá používa morálne postuláty ako je zodpovednosť a ochrana tých najslabších a najzraniteľnejších.

Voči tomuto všetkému zaujíma druhá kategória ľudí značne rezervovaný postoj, ale to najrozhodujúcejšie sa aj tak skrýva v niečom úplne inom. Skrýva sa to v určitom vnútornom tušení a cítení, že dať sa zaočkovať nie je správne. Pri tejto predstave sa v nich čosi vnútorne sprieči a núti ich zaujať odmietavý postoj, hoci toto svoje cítenie nevedia jasne špecifikovať. Je však tak silné, že ho nedokážu zlomiť žiadne argumenty. Tak silné, že dotyčný by sa dobrovoľne nedal nikdy zaočkovať. A ak k tomu bude donútený, tak len pod veľmi silným nátlakom.

No a skutočným účelom tohto textu je poskytnúť práve týmto ľuďom aj vonkajšiu oporu pre ich vnútorné cítenie, aby sa o ňu mohli oprieť pri svojom prípadnom zdôvodňovaní, prečo sa nechcú dať zaočkovať.

Tá opora spočíva v morálnej výhrade, alebo inak povedané, vo výhrade svedomia, ktorú je možné uplatniť na základe súčasného právneho poriadku pri nesúhlase s vykonaním niečoho, čo sa prieči nášmu svedomiu. Lebo je to práve svedomie, čo sa v týchto ľuďoch ozýva! Svedomie, ktoré je impulzom ducha v nás a náš duch, stojaci nad hmotou, je schopný prehliadať všetky súvislosti a upozorniť nás prostredníctvom svedomia na to, že niečo nie je morálne v poriadku, a preto by sme sa tomu mali radšej vyhnúť.

A čo teda nie je v poriadku na vakcinácii proti novému koronavírusu?

V dnešnej dobe internetu sa takmer nič neutají, a preto na verejnosť prenikla informácia, že na výrobu vakcíny proti koronavírusu sú okrem iného použité aj kmeňové bunky potratených ľudských plodov. Znamená to teda, že každý kto sa dá zaočkovať, príjme do svojej krvi biologický materiál zo zavraždených a násilne potratených ľudských plodov.

Existujú ľudia, ktorým takéto niečo nevadí, morálny rozmer tohto problému je im ľahostajný a najdôležitejšie pre nich je, že budú chránení pred koronavírusom. Existujú však aj ľudia, ktorých svedomie sa proti tomu prieči, a preto sa i oni priečia vakcinácii. A to v väčšine prípadov bez toho, že by vedeli o vyššie zmienených skutočnostiach. Oni o tom síce rozumovo nevedia, ale ich duch, prehliadajúci všetko o tom vie, a prostredníctvom impulzov svedomia im dáva na vedomie, ako sa v tejto veci správne morálne zachovať.

V otázke morálneho, etického a ľudského rozmeru vakcíny nie je dokonca zajedno ani cirkev, pretože aj tá sa vo vzťahu k tejto problematike rozdelila na dve skupiny. Na veľkú a oficiálnu skupinu podporovateľov vakcinácie, a na menšiu a neoficiálnu skupinu jej odporcov.

Druhú, menšiu skupinu zastupuje biskup Athanasius Schneider. Ten prehlásil, že je pripravený ísť aj do väzenia, ale neetickú vakcínu neprijme, pretože je vyrobená z bunkových línií potratených detí.

Biskup Schneider vydal toto vyhlásenie spolu s kardinálom Pujatsom, biskupom Stricklandom, biskupom Lengom a biskupom Petom. Títo katolícki biskupi zaujali kritický postoj k novým vakcínam proti ochoreniu Covid-19.

Biskup Schneider vysvetlil, že on a jeho kolegovia biskupi, ktorí tiež podpísali vyhlásenie, chápu dôležitosť toho čo navrhujú a uviedol, že odmietnutie očkovania proti Covidu-19 môže viesť k prísnym trestom. Jeho excelencia dala jasne najavo, rovnako ako signatársky biskup biskup Strickland, že je pripravený ísť aj do väzenia, ale neprijme očkovaciu látku vyvinutú vďaka potratom. Biskup doslovne uviedol, že sa spolieha na Stvoriteľa, ktorý mu určite dodá silu, aby dokázal priniesť aj poslednú obetu.

Biskup Schneider vyhlásil, že cíti skutočnú bolesť v srdci, keď vidí koľko ľudí, vrátane kňazov a biskupov katolíckej Cirkvi, podporuje prijateľnosť vakcíny proti Covidu, vyrobenej z bunkových línii potratených detí. Biskup Schneider je presvedčený o tom, že Stvoriteľ ukáže všetkým následky a napokon im otvorí oči.

Takáto je teda situácia a záleží naozaj na každom človeku osobne, ako sa zachová. Či bude poslúchať hlas svojho svedomia, alebo je jeho svedomie do takej miery prekryté rozumom a všetkými rozumovo racionálnymi argumentami, že sa prikloní na stranu rozumových dôvodov. Na každom osobne záleží, či uverí pokryteckej argumentácii, že vakcináciou ochránime životy tých najslabších a najzraniteľnejších, ale za cenu toho, že zavraždíme tých najslabších a najzraniteľnejších v telách matiek. Toto rozhodovanie je skutočne v rukách každého z nás, pretože to spočíva vo výsade nášho práva slobodnej vôle. Zostáva iba dúfať, že opäť nenadíde doba, kedy budú ľudia nasilu nútení k niečomu, čo sa prieči ich vnútornému presvedčeniu. Že v tomto zmysle zostane sloboda a oni si budú môcť uplatniť svoju výhradu svedomia.

A celkom na záver si ešte nedokážem odpustiť jedno malé zamyslenie. Zamyslenie nad etikou a morálkou vedcov, pracujúcich s genetickým materiálom ľudských potratených plodov ako s niečím úplne štandardným a bežným, čo je možné využiť a použiť akýmkoľvek spôsobom. A to bez akýchkoľvek predsudkov a takzvaných stredovekých klišé.

Neviem ako na vás, ale na mňa s takéhoto prístupu vanie ľadový chlad, ktorý sa na všetko díva len s chladnou vedeckou racionalitou a úplne ignoruje morálno etický rozmer veci. V takomto prístupe niet citu, niet ducha a niet svedomia! Je to len racionalita rozumu dohnaná do extrému, ktorá sa prieči samotnej podstate ľudskosti, pretože z tiel zavraždených ľudských plodov činí žiaduci materiálne na najrozmanitejšie využitie.

Je to veľmi podobné tomu, ako keď v koncentračných táborov varili z kostí zavraždených židov mydlo. A je tragédiou, že súčasní vedci, využívajúci k svojej práci potratené ľudské plody nevnímajú ľudskú, etickú a morálnu zvrátenosť svojho počínania. A je tiež tragédiou väčšiny obyvateľstva našej planéty, že vkladá svoju nádej do takejto nemorálnej vakcíny, ako do svojej záchrany pred pandémiou. Ľudstvo sa dostalo do problémov a svoje problémy rieši prostredníctvom využitia vrážd nenarodených! Z mŕtvoliek zavraždených ľudských plodov si chceme vybudovať cestu k lepšej budúcnosti a k lepšiemu životu! Ide tu o obrovský morálny precedens, spočívajúci v snahe dosiahnuť prospechu pre ľudstvo, ale žiaľ, za cenu nemorálnosti a neetického jednania. V ilúzii, že účel svätí prostriedky! V ilúzii, že ak je účel dobrý, môžu byť použité aj tie najnemorálnejšie a najzvrátenejšie prostriedky.

Môže byť takéto niečo požehnané? Môže nám to priniesť šťastie a konečné normalizovanie pandémiou narušeného života? Môže ľudstvo profitovať z nemorálnosti a chladnej rozumovej vypočítavosti?

Veď predsa toto všetko sú skutočnosti do neba volajúce! Skutočnosti, ktoré nám v konečnom dôsledku musia priniesť ešte niečo oveľa horšie, ako je súčasná pandémia! Jednoducho nie je možné zachovať sa tak, že zavraždíme iného a potom využijeme jeho vraždy vo svoj prospech.

Pred takouto morálnou dilemou dnes stojí súčasné ľudstvo, ale z médií sa o nej nedozviete. Z médií sa nedozviete, že sa ľudstvo ide zapredať diablovi, aby ho zachránil! A na jeho krvavý oltár obetuje zmarené životy nenarodených!

Nie však na diabla, ale na Stvoriteľa sa mali ľudia obrátiť v snahe o svoju záchranu! A na Pánov oltár mali priniesť to najkrajšie a najlepšie, čo sa v nich nachádza! Mali tam priniesť svoju spravodlivosť, čestnosť, lásku a čistou! Mali tam priniesť svoju ochotu pomáhať iným a podporovať ich! Mali tam priniesť svoju úctu k životu, i k celému stvoreniu! Mali tam priniesť svoju dôveru v Pána, ktorý nám práve prostredníctvom dôvery v neho môže ukázať správne východisko zo súčasnej situácie. A mohol by ho ukázať aj vedcom, keby vnútorne pracovali s týmito skutočnosťami, a keby viac ako svojmu chladnému a bezcitnému rozumu dôverovali Stvoriteľovi a obracali sa k nemu. A vo svetlej inšpirácii by potom mohli nachádzať riešenia, ktoré by neboli proti Bohu, ale boli by v súlade s ním a jeho Vôľou, ako i v súlade so základnými princípmi ľudskosti.

Zdá sa však, že svet už uskutočnil svoju voľbu a vybral si svoju cestu. Ty však, jednotlivec, ktorého svedomie ešte žije a ozýva sa, načúvaj jeho hlasu, riaď sa nim a kráčaj cestou, ktorú ti ukazuje, pretože len to je cesta správna.

PS. Po dokončení tohto článku som vo verejnoprávnom rozhlase zachytil informáciu, že niektorí pracovníci domov sociálnych služieb odmietajú vakcínu. Ako dôvod uvádzajú, že jej neveria, pretože za ňu neručí výrobca, ale len štát. Otázka: čo je to potom za produkt, keď zaň samotný výrobca neručí?
https://www.christianitas.sk/biskup-jos ... -covid-19/

https://www.christianitas.sk/biskup-sch ... neprijmem/

https://rumble.com/vcg9c0-zpravodajstv- ... kcnch.html
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Sob Jan 23, 2021 6:47 pm

Vakcína! Moje osobné legitímne pochybnosti

Z verejnoprávneho rozhlasu som sa dozvedel pre mňa osobne dosť znepokojivú informáciu, že priemerný čas vývoja vakcíny je dvanásť rokov. A všetky vakcíny, ktorými má byť očkované takmer celé ľudstvo boli vyvinuté za rok. Média však hovoria o ich absolútnej bezpečnosti a na dôkaz toho sa dávajú mnohí politici demonštratívne očkovať pred kamerami.

V protiklade so všetkými tvrdeniami médií však prostá ľudová múdrosť naopak hovorí, že práca chvatná je málo platná.

Kto má teda pravdu? Úslovie našich predkov, alebo súčasní vedci a politici, presadzujúci vakcináciu aj napriek jej enormne urýchlenému vývoju?

Vezmime si trebárs príklad zamestnaného človeka, ktorý musí za dvanásť pracovných dní vykonať určitý objem práce. A predstavme si, že by túto prácu mal urobiť za jediný deň. Je to možné? A ak áno, tak potom v akej kvalite? A žiaľ, podľa mňa to bude veľmi podobné aj s vývojom vakcíny a z jeho urýchlením z dvanástich rokov na jeden.

A keďže ide o veci dosť znepokojujúce, začal som v tomto smere trošku intenzívnejšie pátrať a narazil som na nasledovné skutočnosti. Vakcíny proti pandémii boli vyvíjané v obrovských superpočítačoch, v ktorých boli simulované možné reakcie ľudského organizmu na túto látku, a zároveň všetky možné vedľajšie účinky. Robí sa to tak vždy, avšak dvanásť rokov sa potom preparát testuje na dobrovoľníkoch, aby sa v reále zistilo a eliminovalo čo najviac nežiaducich účinkov. Aby sa vychytali vedľajšie účinky krátkodobé, ale aj dlhodobé, pretože vyvíjaný preparát vám síce môže krátkodobo pomôcť, ale ak o päť alebo desať rokov budete mať veľmi závažné zdravotné dôsledky, nebude to pre vás asi veľká výhra.

Dlhodobá i krátkodobá fáza skúmania nežiaducich vedľajších účinkov však pri vývoji súčasných vakcín úplne odpadla. Testy, ktoré boli vykonané na dobrovoľníkoch sú z hľadiska potrebného dlhodobého testovania úplne bezvýznamné. Súčasné vakcíny proti koronavírusu teda stoja len na počítačovej simulácii, pričom ich proklamovaná bezpečnosť sa opiera len o v reále nepotvrdený predpoklad. Vakcína sa preto podobá jarmočnému prekvapeniu, takzvanej mačke vo vreci, z ktorého neviete čo sa napokon počas ďalších rokov vykľuje. Môže sa tak stať, že vám síce vakcína v jednej veci pomôže, ale v ďalších piatich vám uškodí. V konečnom dôsledku však zostáva na zvážení každého z nás, či bude dôverovať vedcom a ich heroickému úsiliu, v ktorom stihli za jeden rok to, čo normálne trvá dvanásť rokov, alebo či bude naopak dôverovať overenej múdrosti našich predkov, ktorá tvrdí, že práca chvatná je málo platná.

A celá vec je povážlivejšia o to viac, že nejde o vakcínu z rady štandardných vakcín, aké boli doteraz, ale o úplne nový typ vakcíny takzvanej tretej generácie. Ide teda o niečo, čo tu ešte doteraz v boji proti vírusom nebolo použité. To znamená, že v takomto prípade by logicky mala byť doba testovania vakcíny pred jej reálnym použitím ešte oveľa dlhšia, ako štandardných dvanásť rokov.

A pri podrobnejšom skúmaní danej problematiky sa objavili aj iné znepokojujúce skutočnosti. A síce, podrobné analýzy záberov propagačného očkovania zdravotníkov, politikov a rôznych významných osobností.

Dôkladná analýza niektorých týchto záberov totiž dokázala, že to nebolo naozaj! Že to bolo len akože! Že boli použité rôzne finty, ako sú ihly, zasúvajúce sa pri tlaku do svalu dovnútra, ale vyzerá to, akoby prenikali do tela. Alebo boli použité takzvané divadelné či filmové injekcie, pri ktorých to tiež vyzerá veľmi vierohodne, ale v skutočnosti je to len akože. V skutočnosti je to podvod!

Záver je nasledovný: ak politici hovoria o potrebe vakcinácie čo najväčšieho počtu obyvateľstva, je to jedna vec, ale ak to majú podstúpiť oni sami, je to druhá vec. Ide o prístup, vyjadrený našimi predkami úslovím: Z cudzieho krv netečie! Z toho všetkého vyplýva, že kto má informácie, ten sa do očkovania príliš nehrnie.

A preto žiaľ, vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam vyznievajú mnohé, navonok pekne znejúce frázy o pomoci tým najzraniteľnejším, trebárs starým ľuďom v rôznych sociálnych zariadeniach, ako určité pokrytectvo. Práve pre ich zraniteľnosť a ich ľahkú ovplyvniteľnosť im totiž všetkým bude plošne aplikovaná vakcína bez toho, že by sa ich niekto na niečo pýtal.

Súčasný voľný prístup k informáciám nám teda umožňuje dostať sa aj k informáciám, odhaľujúcim druhú, odvrátenú tvár vakcinácie. A je na každom z nás, či ich bude skúmať, alebo nie. Človek môže tieto veci ignorovať, môže sa sa z nich vysmiať a môžu mu byť ukradnuté a ľahostajné. Každý z nás sa však sám za seba a vo vzťahu k sebe samému bude nútený rozhodnúť, ako sa on osobne k vakcinácii postaví. Či sa dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať! Každý z nás pôjde v tomto smere sám so svojou vlastnou kožou na trh, a potom jedine on sám ponesie všetky dôsledky svojho vlastného rozhodnutia.

Úplne na záver chcem preto popriať nám všetkým, aby sme sa rozhodli správne. Aby sme zvážili všetko pre a proti, a to aj na základe iného druhu informácií než sú tie, ktoré každodenne počúvame z médií. Lebo zdravie má každý z nás len jedno!

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Uto Jan 26, 2021 7:16 pm

A je to tu! Čo predpovedali proroci sa napĺňa!

Doba, o ktorej sa hovorilo už pred stáročiami nadchádza! Hovorili o nej proroci, hovoril o nej Kristus a po ňom ešte mnohí iní. Našej zeme sa dotkol prvý lúč Pánovho Svetla a udalosti sa dali do pohybu. Súd nad ľudstvom započal!

Jeho neľahký priebeh je však spôsobený len vinou ľudí. Iba vinou ich vzdialenia sa od Stvoriteľa a od jeho svetlých hodnôt. Iba vinou nášho sebectva a nášho presadzovania svojej vlastnej vôle, nerešpektujúcej Vôľu Stvoriteľa, ľudstvu už veľa krát vyčerpávajúco vysvetlenú.

Ľudia však nechcú a nie sú schopní vidieť, že práve tieto duchovné skutočnosti stoja za podstatou výnimočného a nevídaného diania, ktoré v súčasnosti všetci prežívame. Ľudia nevedia, že sa lúč Pánovho Svetla dotkol zeme a všetko, čo s ním nie je hodnotovo v súlade sa dostáva do problémov. Lúč Svetla prináša očistu a úlne iné, nové vyžarovanie vesmíru, v ktorom bude môcť obstáť jedine to, čo je v súzvuku so žiarením Pánovho Svetla. Od všetkého ostatného bude zem očistená. A toto Svetlo prináša pre nás všetkých jedno jediné zásadné kritérium. Prináša kľúčové kritérium, ktoré rozhodne o tom, kto prejde nadchádzajúcim súdom a Svetlom vynútenou očistou.

Najzásadnejšou otázkou dnešných dní preto je, o aké kritérium ide? Na základe čoho budeme môcť prejsť súdom a očistou? Kto sa stane tým vyvoleným?

Budú to snáď pravoverní katolíci, alebo pravoverní evanjelici? Alebo to budú pravoverní moslimi? Budú to pravoverní budhisti, hinduisti, alebo stúpenci Véd? Alebo to snáď budú nejakí iní pravoverní stúpenci jedného z mnohých duchovných smerov a prúdov? Kto to bude? Kto bude patriť medzi vyvolených a hlavne, na základe čoho bude môcť medzi nich patriť?

Kto uvažuje takto nábožensky obmedzene, uvažuje nesprávne, pretože je to len úzkoprso ľudský pohľad na vec. Lúč Pánovho Svetla k nám totiž prichádza v oveľa väčšej všeobsiahlosti a prináša kritérium, ďaleko presahujúce akékoľvek úzkoprsé ľudské obmedzenia. Svetlo prináša kritérium toho najzákladnejšieho druhu, ktoré sa nachádza v srdci každého človeka a prejavuje sa jeho ochotou akýmkoľvek spôsobom pomáhať iným. Jedine v tomto spočíva podstata súčasného súdu a s ním spojenej očisty! Jedine na tomto sa bude lámať chlieb!

Čo toto kritérium znamená a akí teda máme byť, aby sme prešli súdom?

Znamená to, že ľudia nesmú vidieť v iných ľuďoch konkurentov, ale priateľov.

Znamená to, že ľudia by mali chcieť viac dávať ako brať.

Znamená to, že ľudia by mali myslieť viac na iných, ako na seba.

Znamená to, že by sme mali vnímať vlastnú prácu ktorú vykonávame, ako svoj osobný prínos pre spoločnosť, a nie len ako zdroj peňazí a zisku.

Znamená to, že ľudia by mali byť ochotní a nezištne dávajúci, bez vypočítavého očakávania, že sa im to darované nakoniec dvojnásobne vráti.

Znamená to, že by sme mali slúžiť oveľa viac spoločnému „my“ a „nám“, ako sebeckému „ja“ a „mne“.

Znamená to, že by sme si mali ctiť iných ľudí v takej miere, v akej máme v úcte sami seba.

Znamená to, že budeme ľuďmi veľkého, širokého a láskavého srdca, a nie iba ľuďmi chladnej racionality rozumu.

Takéto je a vždy bude základné a všeobsiahle kritérium pravého človečenstva milého Bohu, prekračujúce všetky smiešne malé a úzkoprsé náboženské, alebo akékoľvek iné názorové obmedzenia. Lebo jedine takíto ľudia sú schopní konštruktívneho a harmonického vzájomného budovania bez toho, žeby ich niečo disharmonicky rozdeľovalo. Jedine takýto ľudia sú prínosom pre svet! Všetko, čo svet rozdeľuje je jeho chorobou! A každá choroba má tendenciu bujnieť a nakoniec zničiť organizmus, ktorý zasiahla.

To sa však nestane, pretože prichádza Pánovo Svetlo, aby tomu zabránilo. Prichádza, aby očistilo svet od tejto pliagy, a aby oddelilo ľudí, schopných žiť vo vzájomnej harmónii, úcte a pomoci, od ľudí toho neschopných. A potom má byť za výdatnej pomoci Svetla zahájené budovanie nového sveta, postaveného na úplne iných základoch. Na základoch pravej ľudskej vzájomnosti, bez akýchkoľvek úzkoprsých obmedzení!

Preto sa starý, duchovne neperspektívny svet pod tlakom Svetla rúca, aby uvoľnil cestu tomu novému. Tomu lepšiemu, krajšiemu a ľudskejšiemu. Kto chce byť toho súčasťou, musí sa snažiť splniť kritérium, ktoré začína byť v súčasnosti Svetlom vševládneho Boha od všetkých ľudí vyžadované.

Pre toho, kto v tom ešte stále nemá celkom jasno sú tu Ježišove slová, hovoriace presne o tom istom. O hlavných kritériách, ktorých splnenie nám zaručí bezpečný prechod očistou a súdom. Ide o slová z Matúšovho evanjelia, z kapitoly o poslednom súde:

„Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava.

Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“

Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“

Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“

Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“

Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?“

Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Feb 01, 2021 7:40 pm

Informácia krátka, ale zásadná! Možno tá najzásadnejšia!

To, čo bolo dávno predpovedané prorokmi prichádza! Prichádza doba súdu! Že sa okolo nás a s celým našim svetom deje naozaj niečo výnimočné, to predsa môže vidieť a prežívať každý sám na vlastnej koži.

Nemocnice sa pomaly zaplňujú na maximum a zdravotný personál už takmer nestíha. Ľudia zomierajú a vlády pripravujú stále nové opatrenia, neraz i chaotické. Podnikatelia z gastro priemyslu sú na pokraji krachu a počty infikovaných stúpajú. Napriek zákazu zhromažďovania vychádzajú ľudia v stovkách do ulíc a protestujú proti vláde i proti jej opatreniam. Dochádza k stretom s políciou a k zatýkaniu.

Všetko akoby vzkypelo a vrie! V ľuďoch hlodá strach, úzkosť, depresia, alebo naopak hnev, nenávisť a zloba. Mysle sú rozbúrené vlastným zápasom o živobytie, partnerskými alebo rodinnými konfliktmi, ako i všetkými vonkajšími udalosťami. Horúčkovito sa hľadajú nejaké racionálne riešenia, ktoré sa vzápätí ukazujú ako nedostatočné, čo následne vzbudzuje ešte väčšie obavy, alebo hnev.

Čo sa to deje a čo je toho všetkého príčinou?

Ako bolo spomenuté v úvode, deje sa len to, čo bolo už dávno predpovedané! Lúč Svetla, prichádzajúci od Stvoriteľa dosiahol zem a jeho intenzita sa bude stále viac stupňovať. A stupňovanie Svetla bude vynášať na povrch všetko, čo sa v nás skrýva. Všetko dobré i zlé speje zrýchlene do svojich plodov podobne, ako plody rastlín v skleníku.

A pretože v ľuďoch i vo svete bolo viac toho temného a nízkeho, ocitli sme sa v situácii, v akej sa nachádzame. Zjednodušene, ale veľmi výstižne vyjadrené, do tejto situácie sme sa dostali našou bezbožnosťou! Našim odvrátením sa od Stvoriteľa a od rešpektovania jeho Vôle. Jeho Vôľa pre nás nič neznamenala ani neznamená, pretože sme sa vždy riadili len svojou vlastnou vôľou. A tá nás priviedla až sem! Na pokraj zrútenia všetkého toho, čo bolo odvrátené od Pána!

Bezbožnou civilizáciou vybudovaná pyšná babylonská veža sa začína rúcať! A pod tlakom prichádzajúcich udalostí budú musieť ľudia nakoniec poznať, že východisko a pomoc bude možné hľadať jedine u toho, od koho sme sa tak pyšne odvrátili. Jedine u Boha!

A je to skutočne tak, pretože so stupňovanou intenzitou lúča Pánovho Svetla, v ktorého tlaku dnes na zemi všetko vrie, prichádza zároveň aj jeho pomoc a ochrana. Pomoc a ochrana Pána nám nebola nikdy bližšie, ako bude teraz, v ťažkej dobe ktorá prichádza! A dostať sa jej môže každému, kto sa jej otvorí! Kto sa jej otvorí prostredníctvom svojej znovu nadobudnutej dôvery v Pána!

V nadchádzajúcej neľahkej dobe, v ktorej chladná racionalita rozumu a presadzovanie vlastnej vôle ľuďom ukážu svoju nedostatočnosť, budú môcť obstáť jedine tí, ktorí sa v dôvere oprú o Stvoriteľa. Takýto ľudia sa však v prvom rade musia oslobodiť od všetkého, čo búri v ich vnútri. Musia sa upokojiť a ukľudniť, aby v pokoji vlastného vnútra, v pokoji srdca i mysle, oslobodenej od všetkých vonkajších rušivých momentov, mohli nájsť spojenie s Duchom a Svetlom. Aby v pokoji svojej duše a mysle, obrátenej s dôverou k Pánovi, sa k ním mohla začať pozvoľna približovať jeho ochrana a pomoc. A v tichu, pokoji, harmónii a čistote vlastného vnútra budeme potom môcť rozpoznávať Pánove pomoci ako jasné vnuknutia. Ako jasné naznačenie smeru, akým máme kráčať!

Aby sme to pochopili, ukážme si to na príklade. Predstavme si, že niekto ide v hlbokej tme určitým smerom a vy ďalekohľadom pre nočné videnie vidíte, ako ide k okraju priepasti. Ak sa vám s týmto človekom podarí spojiť a nejakým spôsobom ho na to upozorniť, môže zmeniť smer a vyhnúť sa svojej záhube na dne priepasti. Ak sa vám s ním ale spojiť nepodarí, jeho záhuba je istá!

Aj ochrana a pomoc Pána bude spočívať predovšetkým v správnej navigácii! A jeho správnej navigácie sa nám môže dostať v tejto temnej dobe jedine vtedy, ak nadobudneme dôveru v Stvoriteľa a naše vnútro bude pokojné, čisté a harmonické. Vtedy, keď naše vnútro zostane nerozrušené všetkým vonkajšími dianím, alebo rôznymi osobnými problémami. Vtedy sa v ňom skrze našu dôveru v Pána bude jasne zrkadliť všetko, čo máme urobiť, kam máme ísť a aký postoj máme zaujať.

Lebo jednať a konať budeme musieť iba my samotní! Pán nám však skrze našu dôveru v neho a skrze pokoj v našom vnútri môže vždy ukázať, ako jednať správne, pretože do stavu, v ktorom sa dnes nachádzame, sme dospeli preto, lebo sme tak nerobili.

Ak toto dokážeme, budeme schopní pomôcť nie len sebe ale aj druhým. Aj ľuďom, neschopným tieto veci ešte vnímať. Ak nám totiž budú dôverovať a dajú na naše rady, nemusia ani oni skončiť na dne priepasti.

Miera nešťastia a skazy nášho sveta, ktorý vrie v lúči Pánovho Svetla a žne všetku svoju doterajšiu nesprávnu sejbu bude teda záležať na tom, do akej miery sa budeme schopní otvárať skrze pokoj, harmóniu a čistotu vlastného vnútra, a skrze dôveru v Stvoriteľa všetkým pomociam, od neho prichádzajúcim. Nakoľko sa dokážeme s dôverou otvoriť jeho inšpiráciám a vnuknutiam, ukazujúcim správny smer a správne riešenie rôznych situácií a problémov.

Sám Pán nás povedie do novej doby! Musíme však nájsť k nemu dôveru a stať sa schopní prijímať jeho vnuknutia, pretože v sebou samým vytvorenom zmätku a zúfalstve budeme bolestne a na vlastnej koži prežívať, že je to jediná pravá cesta, a že všetky naše doterajšie cesty boli falošné, pretože nás priviedli tam, kde sa dnes nachádzame.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Feb 08, 2021 4:32 pm

Covid totalita! Neúnosná cena za víťazstvo nad pandémiou!

To bolo rečí o komunistickej totalite! To bolo rečí, ako v takzvanom „totáči“ žili ľudia v neslobode a trpeli, ak mali iný názor ako ten oficiálny. To bolo rečí o komunistickom šikanovaní, keď sa ľudia museli nasilu zúčastňovať rôznych aktivít, ktoré sa im priečili. Napríklad rôznych schôdzí, alebo prvomájových sprievodov. To bolo rečí, ako sme si na námestiach počas nežnej revolúcie konečne vybojovali slobodu a zväzkami kľúčov sme odzvonili neľudskej komunistickej totalite. To bolo rečí o železnej opone, ktorá oddeľovala demokratický svet slobody od socialistického sveta neslobody.

To však, čo prežívame a čomu sme vystavení v súčasnosti je návratom starých časov! Totalita, len v trochu inej podobe sa vracia, a my sme nútení prežívať tieto veci opätovne. Opätovne sme nútení prežívať, ako vláda vydiera obyvateľstvo. A jej taktika násilného vydierania nachádza mnoho ochotných prisluhovačov na najrozličnejších vedúcich postoch, ktorí nasilu tlačia svojich zamestnancov a podriadených do niečoho, s čím nesúhlasia. Klamstvo, nátlak, vydieranie a psychický teror sa stávajú realitou a ľudia sú im vystavení takmer na každom kroku. Po slobode, za ktorú sa bojovalo, po slobode, za ktorú ľudia minulých dôb trpeli a neraz dokonca zomierali, po tejto slobode sa v súčasnosti hrubo šliape a neberie sa na ňu vôbec žiaden ohľad.

Vezmime si napríklad princíp plošného testovania. O nejakej dobrovoľnosti nemôže byť ani reči, pretože človek sa síce nemusí zúčastniť, ale keď sa nezúčastní, prichádza sankcia. Bez negatívneho testu nemôže ísť do prírody, nemôže ísť dokonca ani k lekárovi, nemôže ísť do práce, banky, či pošty. Všade inde v Európe, kde bolo celoplošné testovanie, trebárs v Rakúsku, bolo skutočne dobrovoľné, bez akýchkoľvek následných sankcií.

Na Slovensku, na rozdiel od normálnych a civilizovaných štátov, sú však opatrenia proti pandémii preniknuté fašizujúcimi praktikami. Ľudia sú rozdelení na poslušných a neposlušných. Na tých, ktorí poslúchajú rozmary malého diktátora a na tých, ktorí jeho rozmary neposlúchajú.

Poslušní sú odmenení certifikátom a neposlušní sú potrestaní neslobodou. Malý diktátor totiž trpí utkvelou predstavou, že pandémiu nie je možné poraziť nijako inak, len nekonečným celoplošným testovaním. A preto si presadil svoje aj napriek námietkam odbornej lekárskej verejnosti. Tá tvrdí, že plošné testovanie je medicínsky nezmysel. Presne túto slovnú formuláciu som zachytil z verejnoprávneho rozhlasu bezprostredne pred druhým kolom celoplošného testovania.

Hlasy odbornej lekárskej verejnosti, ako i nesúhlasné hlasy koaličných partnerov však nie sú vypočuté a malý diktátor si presadzuje svoje napriek všetkým a všetkému. Ak sa totiž stále testuje, treba stále nakupovať testy. A to prostredníctvo už neslávne známej, malej trnavskej firmy jeho kamaráta.

Existujú však aj iné indície. Indície, že patologické upnutie malého diktátora na celoplošné testovanie má okrem kamarátovho zisku ešte aj iné, skryté pozadie. O tomto pozadí hovorí Doc. JUDr J.Drgonec DrSc, bývalý sudca najvyššieho súdu. Podľa neho je projekt, alebo experiment celoplošného testovania v SR objednávkou, spolufinancovanou Národným ústavom pre výskum zdravia v Spojenom kráľovstve, čo je samozrejme slovenskej verejnosti zamlčované.

Ján Drgonec sa odvoláva na seriózny vedecký medzinárodný časopis. Ten prezentuje svoje články na www.medrxiv.org, kde sú v štúdii spomenutí Krajčí s Jarčuškom ako autority diela. Drgonec zároveň vylučuje, že ide o hoax.

Štúdia hovorí o tom, že na slovenskej populácii s 5,5 miliónmi obyvateľov, sa uskutočňuje výskum. Avšak za daných podmienok a platných zákonov SR, keď je vyžadovaný súhlas s ošetrovacím výkonom a poučenie chorého, bol výskum robený bez dodržania podmienok daných medzinárodným právom, pretože na výskumy v medicíne sú uzavreté medzinárodné dohovory. Bez všetkých týchto náležitostí sa ale na Slovensku deje niečo, čo je v medzinárodnom odbornom časopise vykázané ako výsledok výskumu.

Nech už je to tak, alebo onak, faktom zostáva, že slovenský národ je vydieraný, šikanovaný a sankcionovaný utkvelou predstavou malého diktátora spôsobom, zodpovedajúcim totalite. Nikto tu nechce spochybňovať, že je treba bojovať proti pandémii, ale treba pritom dodržiavať rámec slobodnej, demokratickej spoločnosti. Treba bojovať s koronavírusom, ale nie je možné pri tom kalkulovať s terorizovaním, vydieraním, donucovaním a nátlakom, akému sú denne Slováci vystavení. Takéto niečo nepatrí do demokracie, ale do totality! A to sú veci, ktoré nemožno tolerovať, pretože ide o veci, hodné totalít 20. storočia, a nie Európy 21. storočia.

Toto je hlavný problém! Je ním pošliapanie ústavných práv, slobody a ľudskej dôstojnosti! To všetko je na Slovensku v boji proti pandémii odsúvané bokom až do takej miery, že tu vzniká nová covid totalita!

V správach som zachytil, že v Holandsku boli rozsiahle demonštrácie proti pandemickým opatreniam a demonštranti nakoniec podpálili testovacie centrum. A to sa prosím deje v krajine, kde boj s koronavírusom prebieha za rešpektovania slobody človeka, ako základného prvku demokratickej spoločnosti. Neviem si preto vôbec predstaviť, čo by robili Holanďania, keby boli vystavení takému druhu covid teroru, vydierania a nátlaku, ako sa to deje na Slovensku. Pravdepodobne by v búrlivých demonštráciách okamžite zvrhli takéhoto diktátorského premiéra i celú jeho vládu.

A Slováci majú mlčať? Slováci majú chodiť len ako poslušné ovce na nekonečné testovania, aby uspokojili utkvelú predstavu malého diktátora, a aby sa míňali testy, ktoré obstaráva trnavská firma jeho kamaráta? Alebo aby sa na nich robili kadejaké výskumy, ako na pokusných králikoch? A ak to Slováci odmietajú, sú zo strany malého diktátora a ním vytvoreného štátneho teroru vystavení vydieraniu a šikanovaniu?

A žiaľ, mnohí vedúci pracovníci a riaditelia len akoby na toto čakali! Akoby sa v nich prebudilo čosi temné a robilo im potešenie stať sa predĺženou rukou malého diktátora. Zo svojej pozície moci vynucujú od svojich zamestnancov a podriadených veci, ktoré popierajú ich práva, ako i osobnú slobodu jednotlivca. Spomeniem príklad niektorých riaditeľov škôl, ktorí dali všetkým svojim pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom na vyrozumenie, že od nich budú požadovať vakcináciu proti vírusu. Inými slovami povedané, kto sa nedá zaočkovať bude prepustený! Až sem to došlo! Nikoho nezaujíma, že takéto jednanie je protiústavné! Nikoho nezaujíma, že vakcináciu nie je možné od zamestnancov vynucovať, pretože to vôbec nemajú zakotvené v nimi podpísanej pracovnej zmluve.

Nový typ covid diktátorov na všetkých postoch riadenia začína zametať s ľuďmi v úzkoprsom domnení oprávneného boja s pandémiou, a nebezpečné fašizujúce prvky začínajú prenikať celou spoločnosťou. Národ je selektovaný na testovaných a netestovaných, čo je však len predzvesťou ešte hrozivejšej selekcie na očkovaných a neočkovaných. A v spoločnosti vládnucej, dusivej atmosfére nátlaku, obáv a strachu lekári, popierajúc vlastné svedomie, mlčia o mimoriadne intenzívnych nežiaducich účinkoch po druhej dávke vakcíny.

Táto neuveriteľná a neúnosná situácia je dôsledkom siahania ľuďom na ich slobodu rozhodovania a presvedčenia. Je dôsledkom toho, že sa veci robia pod tlakom a nasilu spôsobom, akým sa to nerobí nikdy inde na svete. Nikde inde nie je národ takto primitívne rozdeľovaný, terorizovaný a zastrašovaný.

Otázka znie, ako sa voči tomu brániť? Tu treba zdôrazniť, že existuje veľa ľudí, ktorí s takto hrubo nátlakovo vynucovaným testovaním nesúhlasia, a nesúhlasia ani s budúcim, s najväčšou pravdepodobnosťou tiež násilne vynucovaným očkovaním. Ale zo zaťatými zubami sa tomu podvoľujú, pretože nevidia iné východisko.

Východisko však existuje a spočíva v odvahe! V odvahe postaviť sa voči novej totalite! Ukážme si to na príklade už vyššie spomínaného, učiteľského kolektívu na nejakej škole v počte 30 ľudí. Ak sa nebude chcieť dať zaočkovať jeden človek, riaditeľ ho ľahko vyhodí a nahradí iným, i keď je to protizákonné. Ale zákonná zámienka sa už nejaká nájde. Ak ale očkovanie odmietne šesť, sedem, alebo osem ľudí a budú si za tým stáť, diktátorský riaditeľ si to bude musieť dobre rozmyslieť, pretože náhradu za nich už bude len ťažko hľadať.

A tento príklad platí v absolútne každom pracovnom kolektíve, či už vo veľkom, alebo v malom. Riaditeľ, vedúci, alebo majster veľmi ľahko zamávajú s jedným, s otupujúcim testovaním, alebo s vakcináciou nesúhlasiacim človekom. Viac takýchto ľudí však naopak zamáva s riaditeľom, vedúcim, alebo majstrom. Ľudia sa len musia spamätať a nesmú sa nechať vydierať a nasilu nútiť k niečomu, s čím vnútorne nesúhlasia a čo sa im prieči.

Sloboda človeka a základné demokratické právo na vlastný názor a vlastné presvedčenie predsa nemôžu prichádzať do kolízie s bojom proti pandémii. V boji proti vírusu musia byť hľadané také prostriedky a spôsoby, aké túto slobodu nenarušujú, ale berú na zreteľ, pretože ak sa to nedodržuje, spoločnosť začne nevyhnutne postupne skĺzavať k totalite podobne, ako je tomu v súčasnosti na Slovensku.

PS. Svedectvom toho, že sa pomaly prepadávame do totality, alebo lepšie povedané, že v nej už sme, sú vodné delá, opäť úradujúce v bratislavských uliciach rovnako, ako za čias najtvrdšej komunistickej totality. Ďalším svedectvom je to, že vo väzniciach začínajú záhadným a nevyjasneným spôsobom zomierať väzni podobne, ako tomu bolo v päťdesiatych rokoch minulého storočia za najtvrdších komunistických represálií. A posledné svedectvo o ktorom sa je treba nevyhnutne zmieniť, je tragické mlčanie lekárov o tom, čo z mnohými ich kolegami, lekármi a sestrami, robí druhá dávka vakcíny.
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Feb 15, 2021 7:42 pm

Fiasko násilného plošného testovania! Už je toho dosť!

Atómová zbraň proti koronavírusu zlyhala! Všetky celoplošné testovania, urobené doposiaľ na Slovensku, sa ukazujú byť neúčinné a neprinášajúce takmer nijaké výsledky. Keby sme ich totiž vôbec neboli robili, boli by sme v súčasnosti presne v takej istej situácii, v akej sa nachádzame dnes. V presne takej istej situácii, v akej je napríklad susedné Česko, kde sa nijaké celoplošné testovania nerobili. A čím viac sa testuje, tým je situácia horšia.

Takáto je žiaľ realita! Blamáži nekonečných celoplošných testovaní a zbytočnému šaškovaniu celého národa sa však dalo vyhnúť, keby boli vypočuté hlasy odborníkov. A odborníci zo Slovenskej lekárskej komory boli od samého začiatku, a stále sú, proti celoplošnému testovaniu takým spôsobom, ako je robené na Slovensku. Celé toto testovanie je len neodbornou, osobnou, a až patologickou iniciatívou jediného človeka, ignorujúceho všetky nesúhlasné stanoviská odbornej verejnosti.

Táto jeho iniciatíva však zlyhala a vôbec nepriniesla očakávané výsledky, pretože namiesto sľubovanej slobody nám prináša čoraz väčšiu neslobodu. Toto vyšinuté testovanie, teraz najnovšie už so sedem dňovým intervalom, bolo napadnuté mimovládnou organizáciou s názvom Inštitút ľudských práv. Inštitút ľudských práv pripravuje ústavnú sťažnosť a začal tiež komunikovať s Európskym súdom pre ľudské práva. Je totiž toho názoru, že nariadenia vlády sú v rozpore ako so zdravým rozumom, tak aj s Ústavou SR, a sú prejavom svojvôle.

Boli premrhané obrovské finančné prostriedky takmer s nulovým výsledkom, pretože ako už bolo spomenuté, s týmto testovaním, ako aj bez neho by sme boli v súčasnosti presne tam, kde sme dnes. Z neefektívnych a zbytočných plošných testovaní mala snáď najväčší prospech už nechválne známa, malá trnavská firma premiérovho kamaráta, ktorá na obstarávaní testov pre štát veľmi dobre zarobila a stále zarába.

V rozhlase som napríklad zachytil informáciu, že susedné Rakúsko sprísňuje kontrolu na hraniciach so Slovenskom, pretože Slovensko sa preň stáva nebezpečnou krajinou. Táto skutočnosť je absolútnym paradoxom, pretože Slovensko, ktoré už nekonečne krát plošne testovalo celé svoje obyvateľstvo, sa stáva nebezpečnou krajinou pre Rakúsko, ktoré plošné testovania takéhoto štýlu vôbec nerobilo.

Rakúsko síce robilo nejaké plošné testovania, ale len pre určité regióny tak, ako to aj u nás odporúčali odborníci. Napríklad pre oblasť Tirolska, alebo Viedne. A pozor! Tieto testovania boli vždy na dobrovoľnej báze! Kto teda chcel šiel a kto nechcel nešiel. Kto však šiel, nedostal žiaden certifikát a s ním právo na slobodu. A kto nešiel, nebol zavretý na dva týždne do karantény. Rakúsko neporušilo slobodu a právo na slobodné rozhodovanie vlastných občanov, zatiaľ čo slovenská vláda toto právo vlastného národa surovo, až primitívne pošliapala. A stále ho pošliapava, pretože v tomto trende neustále pokračuje. Bez negatívneho testu nie je možné ísť do práce, dať deti do školy, ísť k lekárovi, ísť na poštu, alebo do banky. A teraz najnovšie dokonca ani cestovať vlakom, autobusom, či mestskou dopravou.

Vláda nariadila zamestnávateľom, aby každých sedem dní vyžadovali od svojich zamestnancov negatívny test. Zamestnávatelia sa vo verejnoprávnom rozhlase vyjadrili, že oni nie sú proti testovaniu, ale odporučili, že nech sa deje na čisto dobrovoľnej báze tak, ako je tomu všade inde vo svete.

Čítate dobre! Tak ako je tomu všade inde vo svete! To znamená, že vládne vydieranie negatívnymi testami, rovnajúce sa apartheidu, funguje takýmto spôsobom jedine na Slovensku! Jedine na Slovensku sme sa v tomto smere prepadli do polofašistickej covid totality, pretože jedine Slováci dovolia súčasnej vláde so sebou robiť to, čo by si iné národy voči sebe dovoliť nedali. A ani nedajú, pretože taká covid diktatúra, aká nastáva na Slovensku, nemá vo svete obdobu!

A už vyššie spomínaný, neuveriteľný paradox spočíva v tom, že táto neúnosná vládna totalita neprináša vôbec nijaké výsledky, pretože krajina ako je Rakúsko, rešpektujúca právo slobodného rozhodovania vlastného obyvateľstva, začína blokovať svoje hranice pred Slovenskom, ktorého vláda vydiera vlastné obyvateľstvo neustálou účasťou na povinných testovaniach, ako i povinným preukazovaním sa negatívnym certifikátom takmer na každom kroku.

A predsa je krajina slobody akou je Rakúsko na tom oveľa lepšie, ako krajina covid teroru a covid totality, akou je Slovensko! A predsa si krajina slobody musí chrániť svoje hranice pred pred krajinou neslobody, kde sa ukazuje, že všetky tie základné ľudské práva popierajúce testovania aj tak neprinášajú želané výsledky, a my sme teraz presne tam, kde by sme boli, aj keby sme ich vôbec nerobili.

Toto sú skutočnosti, ktoré by si mali Slováci uvedomiť a voči ktorým by sa mali postaviť, pretože dovtedy, kým budú ako poslušné ovce chodiť na nezmyselné testovania, dovtedy ich budú ako ovce testovať. Slováci by mali konečne pochopiť, že tieto testovania nie sú v skutočnosti ničím iným, len osobnou utkvelou predstavou jedného človeka, kŕčovito presadzovanou i napriek odmietavému stanovisku odbornej verejnosti.

Všade vo svete musia vlády v boji proti pandémii robiť rôzne nepopulárne opatrenia. Na Slovensku však pod rúškom boja proti pandémii vzniká nová totalita, s fašizujúcimi prvkami apartheidu, segregácie a bezohľadného vydierania obyvateľstva. A každý z nás má dve možnosti. Buď sa stane poslušným koliečkom, zabezpečujúcim plynulý chod stroja tejto obludnej a zvrátenej totalitnej mašinérie, alebo sa naopak stane zrnkom piesku, ktoré bude spôsobovať jej zadrhávanie, až ju napokon zastaví. Zastaví ju ako nezmysel a ako zbytočnosť, pretože sa ukazuje, žiadne surové represálie na koronavírus neplatia! Ba práve naopak! Tam, kde je oveľa viacej slobody a úcty k človeku a k jeho právam, tam sa i v boji proti koronavírusu darí oveľa lepšie. Viď spomínané Rakúsko.

***

„Vrchnosť, či už svetská alebo cirkevná, ktorá nečiní dobro, nehovorí pravdu a zotročuje ľud sa nemá poslúchať!“

Ján Hus

Starosta z Dvorov nad Žitavou vypovedal poslušnosť súčasnej vláde:

https://www.hlavnespravy.sk/starosta-z- ... de/2426298

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Str Feb 24, 2021 6:45 pm

Pre pomoc ľuďom s najťažším priebehom nákazy! A nie len im!

Zamysleli ste sa nad tým, prečo má u niektorých ľudí covid nákaza ľahký, až dokonca nepostrehnuteľný priebeh, avšak určité percento populácie je vystavené tomu najťažšiemu priebehu? Uvažovali ste, prečo mnohí z toho vyviaznu bez ujmy, niektorí musia ísť do nemocnice a niektorí zomrú? Prečo je to tak a čo v každom z nás predstavuje spúšťací moment najťažšieho priebehu nákazy? Keby sme totiž toto poznali a mohli proti tomu podniknúť zodpovedajúce opatrenia, mohli by sme znížiť počet ľudí hospitalizovaných v nemocniciach. A čo je najdôležitejšie, predovšetkým počet ľudí, ktorí nákaze podľahnú. Takýto spúšťací moment musí existovať a aj existuje, a my si o ňom povedzme niečo viac.

Tento spúšťací mechanizmus je duševný! Je to duševné a celkom špecifické vnútorné rozpoloženie, alebo vnútorný stav v akom sa niektorí ľudia nachádzajú. A práve tento ich vnútorný stav, čiže ich osobitý spôsob vnímania a videnia reality je tým, čo predstavuje určitú živnú pôdu, o ktorú sa nákaza zachytí, pevne sa v nej zakorení, vyrastie a nakoniec prinesie svoje plody v podobe ťažkého priebehu choroby.

Náš spôsob myslenia a vnútorného naladenia teda prestavuje istý druh pôdy, ktorá je konfrontovaná s realitou koronavírusovej nákazy. V určitej, pre toto semeno vírusu nevhodnej vnútornej pôde jednoducho nedostane príležitosť vyrásť a časom v nej zahynie. Avšak v inej, vhodnej pôde nájde pripravené vynikajúce podmienky pre svoj rast, a preto v nej vyrastie, rozvinie sa a nakoniec môže spôsobiť aj smrť.

Ľudia ale žiaľ nevedia, že ide o princíp, na akom funguje prevažná väčšina chorôb. Choroby majú svoje duševné príčiny. Ide o už zmienené, špecifické vnútorné duševné naladenie človeka. Ono predstavuje vhodnú pôdu pre rozvinutie takej alebo onakej choroby.

Kto sa hlbšie zaujíma o veci duchovné vie o tejto skutočnej a najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto pri liečení choroby postupuje tak, že ako každý iný človek lieči svoje telo, to znamená že ide k lekárovi, alebo sa pokúsi o nejaké alternatívne liečenie.

Zároveň však vie, že každá choroba je len vonkajšou manifestáciou skrytého, vnútorného stavu disharmónie. Vie, že každá naša choroba je len dôsledkom tejto vnútornej príčiny, a ak sa chceme naozaj vyliečiť, musíme sa liečiť komplexne. To znamená, že musíme liečiť ako telo, tak i dušu! Musíme teda na jednej stráne riešiť vonkajšie dôsledky, čiže našu chorobu, a to prostredníctvom oficiálnej alebo alternatívnej medecíny, avšak na druhej strane musíme zároveň riešiť skryté, vnútorné, duchovné príčiny, a to prostredníctvom zmeny nášho myslenia a našich vnútorných postojov.

Toto je komplexný a správny prístup k liečeniu, a každý kto má oň záujem, môže v súčasnosti na internete veľmi ľahko nájsť rôzne zdroje, objasňujúce duchovné príčiny chorôb. A to jednoducho tak, že si toto slovné spojenie dá do vyhľadávača. Tak môže zistiť, čím sa on osobne odkláňa od harmónie a akým spôsobom sa má popri telesnej liečbe svojej choroby duševne meniť, aby znovu dosiahol stratenú vnútornú harmóniu.

No a po tomto nevyhnutnom úvode sa už dostávame k našej téme, a to k najťažšiemu priebehu koronavírusovej nákazy, zasahujúcej pľúca. Preto sa teraz bližšie pozrime na skryté, vnútorné, duševné príčiny chorôb, prejavujúce sa ochorením, ba až zlyhaním pľúc. Pozrime sa na to, aký celkom konkrétny nesprávny vnútorný stav dáva vzniknúť tomuto typu chorôb, a pozrime sa i na to, akým spôsobom sa máme vnútorne naladiť a preladiť, aby sme vnútornú príčinu pľúcnych chorôb v sebe eliminovali.

Špecifikom vnútorného života ľudí, náchylných k zápalu pľúc je neprimerané, príliš dlho trvajúce hromadenie niečoho negatívneho. Môže ísť o zúfalstvo, únavu a strach zo života, alebo o citové rany, ktorým nie je dovolené aby sa zahojili. Môže ísť o pocity neschopnosti, nezvládania situácií a beznádeje. Môže ísť o pocit, že si človek nezaslúži žiť naplno, pretože pľúca predstavujú schopnosť prijímať život. Alebo môže ísť tiež o podvedomú snahu obmedzovať slobodnú vôľu iných, čiže o snahu nenechať druhých dýchať.

Akým, spôsobom, alebo akým vnútorným naladením tento negatívny stav napraviť?

Mali by sme sa snažiť dať svojmu životu "šťavu". Mali by sme sa zbaviť upätosti a obáv, že niečo urobíme zle. Mali by sme začať žiť naplno a radostne prežívať všetko, čo nám život ponúka. Mali by sme celý svoj život prijímať s radosťou a láskou. Mali by sme odpustiť.

Tieto dôležité informácie by mali poznať a hlboko si uvedomiť ľudia s komplikovaným priebehom nákazy, ale samozrejme aj ľudia úplne zdraví. A to preto, aby sa dokázali vnútorne správne naladiť, a tým eliminovať duševnú príčinu, vytvárajúcu možnosť vzniku najťažších pľúcnych komplikácií prostredníctvom koronavírusovej nákazy. Môžeme sa im totiž vyhnúť, ak si dokážeme tieto veci včas uvedomiť a vnútorne na sebe zapracovať. A to všetko samozrejme popri normálnej liečbe na koronavírus. Takýto je správny komplexný prístup, ktorý zvyšuje možnosť úspešného uzdravenia. Ale zvlášť treba podotknúť, že rozhodne najlepšia zo všetkého je prevencia.

Tieto zásadné skutočnosti nie sú ale ani zďaleka všetko, čo by mali ľudia vedieť a čo by si mali uvedomiť, pretože tieto skutočnosti majú aj svoje ďalšie presahy. Presahy, spočívajúce v pochopení, že nie len choroby, ale všetko vonkajšie dianie okolo nás má svoje skryté, vnútorné duchovné príčiny.

A to znamená, že aj to, čo v súčasnosti prežívame v podobe pandémie musí mať nejakú svoju hlbokú vnútornú príčinu, na základe ktorej sme boli všetci uvrhnutí do neuveriteľnej neslobody a do najrozličnejších obmedzení. To všetko prežívame preto, lebo presne tak, ako sa my dnes cítime neslobodní a obmedzovaní, sa už dlhšiu dobu cíti náš duch. My ľudia sme totiž bytosti ducha, avšak existenciu ducha a jeho potreby dlhodobo ignorujeme. Svojho ducha sme vo svojom vnútri uvrhli do väzenia a do neslobody, a nedoprajeme mu sa rozvíjať, pretože sme sa jednostranne zamerali len na matériu a na napĺňanie svojich materiálnych potrieb. Nič iné nás nezaujímalo. Nezaujímal nás náš duch, uväznený a zabudnutý kdesi v zastrčenom kúte nášho vnútra. Nezaujímala nás jeho nesloboda, v ktorej chradne a trpí.

A tento dlhodobý chorobný stav materialistického ľudstva sa podobne, ako pri každej chorobe, napokon prejavil aj navonok. A tak sa nesloboda nášho ducha, uväzneného za mrežami našich nekončiacich materiálnych prianí nakoniec transformovala do vonkajšej reality tak, že sa my sami stávame neslobodní a obmedzovaní. Transformovala sa do reality, v ktorej sme my sami zbavení slobody a uvrhnutí do väzenia rovnako, ako sme to urobili a stále robíme vlastnému duchu.

Nikdy nerobte iným to, čo nechcete, aby iní robili vám!

Nikdy nezotročujme a neväznime vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami väznení a zotročení! Nikdy neupierajme slobodu a slobodný rozvoj vlastnému duchu, pretože potom budeme aj my sami zbavení slobody! Nikdy neobmedzujme a neutláčajme vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami utláčaní a obmedzovaní!

Ale pretože ľudia na toto všetko nedbali, pretože upierali slobodný rozvoj a slobodu vlastnému duchu, pretože ho utláčali a obmedzovali, prišlo na nich niečo, čo ich samotných pripravilo o slobodu a slobodný rozvoj, a čo ich samotných utláča a obmedzuje.

V súčasnosti preto navonok prežívame presne to, čo sme si vnútorne zasiali. A zvíťaziť nad pandémiou sa nám zatiaľ nedarí preto, lebo popri všetkých tých testovaniach a očkovaniach nikoho ani len nenapadne riešiť súbežne s nimi aj skrytú, duchovnú príčinu daného stavu. A ak aj časom prostredníctvom očkovania potlačíme pandémiu, avšak bez pochopenia a odstránenia skutočných, vnútorných príčin tohto stavu, to vnútorne neriešené a nevyriešené časom prepukne ešte silnejším a zdrvujúcejším spôsobom.

V súčasnosti totiž žijeme v prelomovej dobe, ktorá nás bude tlačiť k duchovnej slobode. A my buď začneme konečne hľadieť na potreby nášho ducha, alebo ho budeme chcieť aj naďalej držať v neslobode, za čo však dopadne nevídaná nesloboda na nás samotných. A dopadne na nás až tak, že nás úplne zotročí a možno napokon aj zahubí.

Čo je to teda sloboda ducha a čo znamená?

Je to vrúcnosť citu, postavená nad chladnú rozumovú racionalitu.

Je to spravodlivosť, láska, úcta a dobro, prejavované voči každému človeku bez rozdielu.

Je to čistota a ušľachtilosť mysle i tela.

Je to ohľaduplnosť a súcit s ľuďmi i s prírodou.

Je to skromnosť, jednoduchosť a materiálna nenáročnosť.

Je to poznanie a naplňovanie skutočného duchovného zmyslu nášho bytia, ktorým je návrat do duchovnej ríše, nachádzajúcej sa v blízkosti Stvoriteľa.

Je to snaha pomáhať ľuďom a myslieť na iných viac, ako na seba.

Je to snaha poznávať a naplňovať Vôľu Stvoriteľa, čo je prejavom pravej lásky k Nemu.

Toto všetko je prejavom slobody ducha, ktorá je v súčasnosti od nás všetkých vyžadovaná, pretože len ona jediná má schopnosť vyliečiť dnešný chorý svet a dať mu pravú slobodu.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Uto Mar 02, 2021 5:27 pm

O nevyhnutnosti aktívneho a pasívneho odporu voči korona totalite!

Tak sme sa teda v počte úmrtí pretestovali na prvé miesto na svete! Ale žiaľ, vláda i tak nechápe to, čo by už pochopilo aj desaťročné dieťa. A síce, že ak sa niečo robí úplne zle, musí to mať nevyhnutne aj zlé následky. A ak chceme zmenu k lepšiemu, musíme okamžite upustiť od toho, čo robíme zle a čo nás priviedlo ku katastrofe.

Odborníci boli od samého začiatku proti slovenskému ponímaniu plošného testovania, ale pán Matovič si ho presadil, pretože mal vysokú ambíciu stať sa svetovým lídrom v boji proti pandémii.

Ešte na jeseň v roku 2020, pri prvom plošnom testovaní, vrátila na protest proti nemu primárka transplantačnej jednotky Národného ústavu detských chorôb v Bratislave Júlia Horáková štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy naspäť do rúk prezidentky. Pani Horáková svoj krok zdôvodnila tým, že sa jej hlboko dotýkajú neodborné vyhlásenia, manipulácia s faktami a nerešpektovanie výhrad odborníkov. Boj s pandémiou sa podľa nej stal politickým bojom, založeným na populizme, klamstve a polopravdách. Proti plošným testovaniam sa postavila i Slovenská lekárska komora, ktorá ich odporúčala len v najviac zasiahnutých regiónoch.

Hlasy, ani protesty odborníkov neboli vypočuté, plošné testovania sa rozbehli a teraz sa ukázalo, že odborníci mali pravdu. Pánovi Matovičovi sa ale splnil jeho sen a on sa stal naozaj svetovým lídrom. Svetovým lídrom s najviac testovaným obyvateľstvom na svete a s najhoršími výsledkami na svete.

Šialená urputnosť plošného testovania však bola zapracovaná aj do covid automatu, a tak sa v ňom ďalej pokračuje v sedemdňových intervaloch. Ale čím viac sa testuje, tým je situácia horšia, až vzniká neodbytný dojem, že sa vírus šíri priamo týmto testovaním. Avšak vláda, postrádajúca logiku desaťročného dieťaťa, si nie je schopná tieto veci uvedomiť a nechce s tým prestať.

Šialený sedemdňový interval ustavičného plošného testovania v rámci covid automatu však porušuje aj ľudské práva. Tvrdí to mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP). IĽP pripravuje ústavnú sťažnosť a začal tiež komunikovať s Európskym súdom pre ľudské práva na základe dôvodného podozrenia, že mnohé nariadenia sú v rozpore ako so zdravým rozumom, tak aj s Ústavou SR, a sú prejavom svojvôle vlády.

Tieto skutočnosti sú ďalším rozmerom zlyhania vlády, pretože množstvo jej proti epidemických opatrení naozaj vykazuje jasné znaky porušenia Ústavy SR, ako i základných ľudských práv. Je neuveriteľné a možné snáď len na Slovensku, že ústavní činitelia, ktorí pri vstupe do svojej funkcie kládli ruku na Ústavu a slávnostne sľubovali, že ju budú ctiť a budú sa podľa nej riadiť, že títo takzvaní ústavní činitelia počas pandémie mnohými svojimi nariadeniami Ústavu SR porušujú a obchádzajú.

A je tomu tak preto, lebo premiér a vláda sa vydali inou cestou! Cestou totalitných praktík! Vsadili na terorizovanie, vydieranie, donucovanie a šikanovanie vlastného národa. Nekonečné testovania nie sú totiž vôbec dobrovoľné tak, ako je to všade inde na svete, ale účasť na nich je vynucovaná sankciami.

Kto na ne nejde, nedostane modrý certifikát a bez neho nemôže ísť do práce, na poštu, do banky, do mestskej dopravy, do autobusu, do vlaku, či dokonca do prírody. Takýto teror nikde na svete neexistuje, pretože všade sa aj napriek boju proti pandémii do určitej miery prihliada na základné ľudské práva a slobody. Jedine na Slovensku je to absolútne popreté! Jedine na Slovensku sa z vlády stala fašistická chunta, ktorá ničí a terorizuje vlastný národ v domnienke, že mu chce dobre.

Nikto nespochybňuje nevyhnutnosť boja s pandémiou, ani nijaké adekvátne opatrenia s ním spojené. Na druhej strane však stoja základné ľudské práva a slobody, ako i Ústava SR a nutnosť riadiť sa ňou za každej situácie. Medzi týmito dvomi polohami musí vládnuť proporcionalita. Všetky nariadenia vlády musia teda zohľadňovať obidve polohy. Naši múdri predkovia to nazvali zlatou strednou cestou.

A práve touto zlatou strednou cestou sa snažia kráčať všetci ostatní okolo nás, len slovenská vláda nie! Len slovenská vláda hrubo popiera nutnosť proporcionality múdreho kompromisu medzi nevyhnutnou spoločenskou potrebou bojovať proti pandémii na jednej strane, a medzi nevyhnutnosťou zachovávania základných ľudských práv, slobôd a ústavy na druhej strane.

Slovenská vláda sa podobá koňovi s klapkami na očiach. Nehľadí ani vľavo, ani vpravo a ide fanaticky jediným smerom, bez ohľadu na všetko ostatné. Bez ohľadu na nesúhlasné stanoviská odborníkov, bez ohľadu na vydieranie, teror, zastrašovanie a šikanovanie národa, i bez ohľadu na akékoľvek protiústavné prešľapy. A preto sa Slovensko v súčasnosti nachádza v covid totalite, aká nemá na svete obdobu! Národ je rozdelený na takzvaných „zodpovedných“, ktorí sú ochotní dať sa neustále testovať a na takzvaných “nezodpovedných“, ktorí už majú celého toho testovania ktoré k ničomu nevedie plné zuby. A pretože každá totalita kriví spoločenské vzťahy, začína sa množiť udavačstvo a prejavuje sa tak, že tí „zodpovední“ udávajú tých „nezodpovedných“ podobne, ako Pavlík Morozov udal vlastných rodičov za čias najtvrdšej stalinskej totality a bol za to náležite ocenený.

Totalita je však niečo, s čím sa nie je možné zmieriť a proti čomu je treba bojovať! A bojovať proti nej sa dá dvomi spôsobmi. Buď priamo, alebo nepriamo. A my si teraz niečo povedzme o každom z nich.

Skôr ale ako začneme je si treba uvedomiť, že tu nejde o nejaké nabádanie k odporu voči všetkým opatreniam vlády. Ak sú proporcionálne a rozumné, majú sa dodržiavať. Ak sú ale neproporcionálne, ba až vyšinuté a odporujúce zdravému rozumu, je sa treba buď otvorene postaviť proti nim, alebo ich treba ignorovať. Ak je totiž vláda iba fanaticky jednostranná a stráca pri svojich opatreniach akúkoľvek súdnosť a proporcionalitu, je potom povinnosťou občanov samotných túto proporcionalitu nachádzať a riadiť sa ňou.

Teraz teda môžeme prejsť k aktívnemu odporu voči pochybným vládnym opatreniam. A najlepšie bude, keď si uvedieme príklad. Ak chce človek chodiť do práce, musí sa zamestnávateľovi preukazovať každých sedem dní negatívnym testom, čo znamená, že sa musí dať každý víkend testovať.

Iste ale v práci poznáte kolegov, ktorí toho už majú dosť a nesúhlasia s tým, pretože už majú boľavé nosy a tečie im z nich. Stačí, aby sa títo ľudia vzájomne dohodli a nedali sa jeden víkend testovať. A čím ich bude viac tým lepšie, pretože ak prídu do práce a povedia, že s testovaním už viac nesúhlasia, pri väčšom počte bude zamestnávateľ bezmocný a musí ich nechať pracovať ak nechce, aby mu jeho prevádza neskolabovala. Doteraz je totiž stále vyvíjaný len tlak zamestnávateľov na zamestnancov, ale je možné to aj obrátiť a vyvinúť tlak zamestnancov na zamestnávateľa. Stačí len, aby ľudia mali guráž a vzájomne sa dohodli.

Všade v okolitých štátoch je testovanie dobrovoľné a ani ja osobne nemám nič proti tomu, ak sa ľudia chcú dať otestovať. Ak ale sú každý týždeň nasilu donucovaní štátom a zamestnávateľom pod hrozbou straty zamestnania, je to niečo neuveriteľné, čo sa absolútne nezhoduje s demokraciou. A práve preto tieto totalitné praktiky napadla už spomínaná mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv.

Za aktívny odpor je tiež možné považovať napríklad aj túto iniciatívu: https://blog.hlavnespravy.sk/25641/otvo ... ipojte-sa/

A teraz sa pozrime na pasívny odpor voči opatreniam vlády proti epidémii. Ide o jednoduchý bojkot všetkého toho, čo protirečí zdravému rozumu a je absolútne disproporčné, pretože je to len fanaticky a totalitne jednostranné.

Vezmime si napríklad zákaz cestovať verejnou dopravou bez negatívneho testu. Hitler v Nemecku zakázal kedysi vstup do verejnej dopravy ľuďom so žltou hviezdou. Na Slovensku dovoľuje Hitlerovič vstup do verejnej dopravy len ľuďom s modrou hviezdou. Aký je v tom rozdiel? Nijaký! Je to niečo nevídané, čo nemá na svete obdobu! Kvôli zvrátenosti tohto nariadenia musí byť slobodomyseľnými ľuďmi ignorované! Ak totiž vláda vydáva šialené nariadenia, tak aspoň obyčajní ľudia musia predsa zostať normálni!

A ďalšou podobnou vládnou perličkou je napríklad zákaz ísť do prírody bez modrej hviezdy. Táto šialenosť bola určitý čas platná, ale nakoniec si to aj samotná vláda uvedomila a zrušila ju.

A len ten, kto má modrú hviezdu môže ísť do banky, môže ísť na poštu, môže ísť k lekárovi, môže dať deti do školy a podobne. Našťastie národ si ešte zachoval zdravý rozum a kde sa dá tieto nariadenia potichu ignoruje. Dokonca i mnohí policajti sú doslova zhnusení z toho, aké šikanovanie občanov sa dnes od nich vyžaduje.

Slovenský národ je národom holubičej povahy. Je mäkký, poddajný a dobrosrdečný, a preto si voči nemu všetci vypočítaví a zapredaní zradcovia dovoľujú to, čo si dovoľujú. Nie sme národom revolucionárov ako napríklad Francúzi. Náš národ však vlastní inú silu! Silu poddajnosti tekutého živlu vody, ktorá bude tak dlho nenápadne podomieľať skalnaté bralo, až sa napokon zrúti. Sila poddajnosti vody spočíva tiež v tom, že všetky prekážky, stojace jej v ceste jednoducho obíde. A presne takýmto spôsobom Slováci obchádzajú všetky nezmyselné, disproporčné, ba až s diagnózou šialenstva hraničiace nariadenia vlády, riadiac sa svojim vlastným zmyslom pre múdru strednú cestu.

Slovenský národ teda už v podstate nastúpil sebe vlastnú cestu pasívneho odporu voči obludnej vládnej corona totalite, ktorá je v jej špeciálnej slovenskej verzii plne porovnateľná so všetkými ostatnými doterajšími totalitnými režimami. Táto bezprecedentná totalita, zákerne rozvinutá na pozadní korona pandémie, bude raz budúcimi generáciami odsúdená ako čosi neslýchané. A spolu s ňou budú odsúdení aj jej hlavní strojcovia, ako aj množstvo ich vierolomných a slepých prisluhovačov na všetkých úrovniach riadenia spoločnosti.

***

„Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú!“

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Mar 08, 2021 6:28 pm

Situácia je hrozná! Ale jej skutočné riešenie sa ignoruje!


Katastrofický duchovný stav ľudstva privodil katastrofu v podobe pandémie, ktorú v súčasnosti prežívame. A preto by sme mali popri všetkých opatreniach proti šíreniu vírusu myslieť aj na duchovné opatrenia, pretože len nimi môžeme eliminovať skutočné, vnútorné podhubie tejto epidémie. A len na základe toho potom začnú nevyhnutne poľavovať aj jej vonkajšie dôsledky, proti ktorým doteraz neúspešne bojujeme všetkými tými vonkajšími obmedzeniami a opatreniami.

Ak ale tieto veci nepochopíme, budeme ich ignorovať a budeme sa z nich vysmievať, keby sme hoci aj vakcináciou zlomili pandémiu, eliminujeme tým len vonkajšie dôsledky, avšak skutočné, duchovné príčiny problému zostanú nevyriešené. A preto časom nevyhnutne expandujú do vonkajšej podoby nejakým iným spôsobom. A to spôsobom ešte silnejším a zdrvujúcejším.

To čo v súčasnosti prežívame a čo v histórii doposiaľ v takomto obrovskom meradle nemá obdobu, bolo dávno predpovedané rôznymi prorokmi. Ľudstvo bolo upozorňované, že ak nezačne na sebe intenzívne duchovne pracovať, nevyhnutne nakoniec dospeje ku katastrofe gigantických rozmerov, ktorá bude vonkajším zhmotnením a vonkajšou manifestáciou ich duchovne chorého vnútra. Ale pretože ľudstvo ignorovalo tieto výstrahy, katastrofické proroctva sa naplnili a my ich v súčasnosti naplno prežívame na vlastnej koži.

Vzhľadom ku všetkým zmieneným skutočnostiam je preto namieste zásadná otázka, ako teda vlastne začať na sebe vnútorne pracovať a akým spôsobom sa konečne pohnúť duchovne dopredu?

Pre všetkých, ktorí sú schopní vnímať súčasné dianie v jeho duchovno materiálnom prepojení a sú ochotní začať so sebou konečne niečo duchovne robiť si teda uveďme to najhlavnejšie, najdôležitejšie a najzásadnejšie, čo by mali začať ľudia rozvíjať.

V prvom rade by sme sa mali začať tešiť zo všetkého, čo nám prináša radosť. Lebo náš Stvoriteľ chce, aby sme sa radovali a boli šťastní. A v jeho stvorení sa skutočne nachádza obrovské množstvo toho, čo nám spôsobuje radosť. Toho, čo nám spôsobuje drobné, prosté a jednoduché radosti, ale aj radosti obrovské a zásadné. Nikto z ľudí, a to ani v dnešnej ťažkej dobe nemôže povedať, že by ich nemal a že by ich neprežíval. Naše prežívanie veľkých i malých radostí by sme si však nemali nechať len pre seba, ale mali by sme ich pretransformovať vo vďačnosť. Vo vďačnosť Jedinému, Veľkému a Dobrotivému, ktorý nám ich všetky umožnil a umožňuje prežívať.

Jednoducho povedané, svoje prežívanie radosti by sme mali posunúť na vyššiu úroveň tým, že ju pretavíme na vďačnosť Najvyššiemu, ktorý nám daroval naše bytie a umožnil nám žiť vo stvorení so všetkými jeho radosťami. Toto by si mal uvedomiť každý človek vo chvíľach svojej radosti, a týmto spôsobom by mal začať budovať svoj vzťah k Stvoriteľovi, vychádzajúci jednoducho, prosto, nenásilne a úplne prirodzene z jeho vlastného vnútorného prežívania.

Druhou vecou je pochopenie princípu dávania, činného v našom univerze. Ide o zásadný princíp, vychádzajúci priamo do Stvoriteľa. A my sa naň skúsme pozrieť z jeho pohľadu.

Pán nám dal do daru naše bytie i celé stvorenie preto, aby sme sa v ňom radovali a boli šťastní. A aby naša radosť a šťastie prúdili vo forme vďaky naspäť smerom k Stvoriteľovi. Týmto spôsobom je v základnom princípe dávania zároveň ukrytý princíp brania. Kto totiž dáva, zároveň nevyhnutne aj niečo dostáva.

No a my máme byť podobní Stvoriteľovi. Máme sa riadiť jeho vzorom. To znamená, že aj my sa máme snažiť v prvom rade dávať, na základe čoho budeme nevyhnutne niečo dostávať, aj keby sme snáď nechceli.

Akí teda máme v tomto smere byť a aké vnútorné naladenie máme v sebe prebudiť?

Máme byť ochotní nesebecky dávať a pomáhať kde je treba. Máme mať porozumenie k utrpeniu iných i k ich slabostiam.

Toto znamená dávať! Dávať vo všetkej prostote a jednoduchosti. Tým budeme správne stáť vo veľkom vesmírnom zákone dávania. A ak budeme takto činiť, naše bytie začne smerovať čoraz bližšie k Stvoriteľovi, ako ku zdroju všetkého Dávania. V tomto spočíva celá podstata duchovnej cesty človeka, a ak by ľudia toto robili a takto žili, nikdy by sme nedospeli do súčasného katastrofálneho stavu, v ktorom sa dnes nachádzame, a ktorý je len zhmotnením a materializáciu katastrofálneho stavu nášho vlastného vnútra, neschopného a neochotného správnym spôsobom dávať.

Akákoľvek náprava vonkajšieho stavu je preto nevyhnutne spojená s nápravou stavu vnútorného! Vakcinácia je len potlačením vonkajších dôsledkov bez riešenia vnútornej príčiny. A tú je možné vyriešiť len našou duchovnou premenou, pretože bez nej získame vakcináciou len čiastočný odklad a môžeme sa pripraviť na ďalšiu katastrofu.

A celkom na záver je ešte treba spomenúť tretiu, veľmi dôležitú vec. Je ňou zachovávanie vnútornej čistoty! Je ňou zachovávanie čistoty myslenia a cítenia! Zachovávanie čistoty vnútorného života.

Náš vnútorný život by sme teda mali cielene uzatvárať pred všetkým nečistým a ciele doň vpúšťať iba podnety čisté, dobré a ušľachtilé. Len takéto vnemy, city a myšlienky by sme mali vo svojom vnútri pestovať a rozvíjať.

Mali by sme byť ako dobrí záhradníci, ktorí v záhrade vlastného vnútorného života zveľaďujú a starajú sa len o kultúrne rastliny, a vytrhávajú z nej všetku burinu. Lebo ak je vnútro človeka čisté, dobré a ušľachtilé, nemôže potom navonok, v podobe jeho slov a činov z neho vychádzať nič iného, ako dobro, čistota a ušľachtilosť.

Záverečné zhrnutie je teda nasledovné: katastrofu v podobe celosvetovej pandémie je možné definitívne poraziť len zvnútra navonok. Len odstránením vnútornej duchovnej príčiny, ktorá expandovala navonok do podoby pandémie gigantických rozmerov. A tou príčinou je fatálne ignorovanie princípu ľudskej duchovnosti. Odstránenie tejto príčiny spočíva v nevyhnutnosti rešpektovania duchovného princípu bytia, ktorý by sa mal u ľudí prejavovať v troch, vyššie uvedených základných bodoch.

Prvým je prežívanie radosti zo života, transformovanej do úprimnej vďačnosti Najvyššiemu za to, že nám umožnil prežívať všetky radosti.

Druhým bodom je nesebecké dávanie, pomáhanie a porozumenie vo vzťahu k utrpeniu i k slabostiam druhých.

A tretím bodom je vedomá snaha o zachovávanie čistoty a ušľachtilosti vlastného vnútorného života.

Len takto stojaci človek je človekom stojacim správne, ktorý v Pánovom stvorení smeruje k šťastiu a radosti, a nie k nešťastiu a katastrofe.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Mar 15, 2021 6:37 pm

Šokujúca pravda o pozadí pandémie! Ale zlo nezvíťazí!


Prečo je dnešná doba dobou zla? Dobou jeho vrcholného rozmachu? Pretože v nej existuje ešte niečo hroznejšie ako pandémia a všetky problémy s ňou spojené! Čo je to? Je to fakt, že koronavírus bol vyrobený umelo a laboratórne! Túto skutočnosť už potvrdilo viacero nezávislých vedcov. Spomeňme dvoch. Japonského profesora lekárskej fyziológie, imunológa Dr. Tasuku Hondzo a molekulárnu biologičku Soňu Pekovú.

Dr. Hondzo tvrdí, že keby bol vírus prirodzený, neovplyvnil by celý svet. Že prírodzený vírus by ovplyvnil len krajiny s rovnakou klímou, ako je Čína. Ale on sa šíri aj v krajine, ako je Švajčiarsko, alebo v opustených oblastiach. Takýto vírus je podľa neho neprirodzený! Je plne umelý! Nie je to z netopierov. Čína to preukázala.

Dr. Hondzo prehlásil, že na základe jeho vedomostí a výskumov môže potvrdiť so 100 % istotou, že corona vírus nie je prirodzený. A ak sa to, čo hovorí ukáže ako falošné, môžu mu zobrať jeho Nobelovu cenu. Niekto podľa neho klame a skrýva pravdu.

Molekulárna biologička Soňa Peková vidí zase problém v údajných mutáciách týchto vírusov, pretože sú si síce podobné, pochádzajú z rovnakej rodiny koronavírusov, ale nevychádzajú z kmeňa vírusu, ktorý sa objavil v Európe na jar roku 2020. Je to úplne iný kmeň! A takáto zmena nenastáva prirodzenou mutáciou v prírode. To je úplne vylúčené.

Vážení čitatelia, viete vôbec čo to znamená, ak domyslíme tieto veci do hĺbky? Znamená to, že existuje niekto, kto si objednal a financoval výrobu základného kmeňa koronavírusu. A že tento niekto nie je spokojný s jeho efektivitou a počas rozvinutej pandémie ho vylepšuje novými mutáciami tak, aby bol ešte nákazlivejší.

Bežný človek nedokáže pripustiť, že by bol niekto niečoho takého schopný rovnako, ako sa kedysi neverilo hrozným správam z koncentračných táborov. A zároveň si kladie otázku, načo by to ten niekto robil?

Cui bono? Komu to prospieva? Na internete som zachytil informáciu, že najbohatší ľudia sveta počas pandémie ešte viac zbohatli. Spolu si vraj prilepšili o 565 miliárd.

Ekonomiky jednotlivých štátov zaznamenávajú obrovské straty, ale paradoxne, najbohatší ľudia stále bohatnú. Im to prospieva! Do koho rúk asi tečú obrovské zisky z predaja miliónov testov na koronavírus? Do koho rúk utečú obrovské zisky z predaja vakcín, určených na očkovanie takmer celej svetovej populácie? Svet krváca, ale svetové elity stále bohatnú! Celá vec je ale ešte hrozivejšia, pretože tu nejde len o peniaze, ale o oveľa viac.

Pár rokov dozadu predpovedal „ľudomil“ Bill Gates obrovskú pandémiu, v ktorej budú zomierať milióny ľudí. Predpovedal, že štáty budú ekonomicky kolabovať, že nebude fungovať elektrika, že bude obmedzený prístup k základným potravinám, a tak ďalej. Z informácií, zverejňovaných zosmiešňovanými konšpiračnými kruhmi je už dlho známe, že elita takzvaných vyvolených sa rozhodla zabrať planétu Zem iba sama pre seba. Rozhodla sa zredukovať premnožené ľudstvo na zlatú miliardu, tvoriacu základnú obslužnosť a správu území všetkých štátov. Týmto spôsobom chce elita zároveň vyriešiť aj všetky doterajšie ekologické problémy.

Zem má teda celá patriť iba elite vyvolených spolu s miliardou otrokov, zabezpečujúcich jej potreby. A tento projekt bol odštartovaný v čínskom Wuhane. Tam bol do sveta vypustený umelo vyrobený vírus, ktorý vo svojich začiatkoch pôsobil oveľa katastrofálnejšie, pretože ľudia doslova padali na uliciach. Čosi sa však stalo, účinky vírusu sa zoslabili a mnohí ľudia ním nakazení sú ho schopní prekonať do dvoch týždňov bez nejakých vážnejších dôsledkov. Preto vznikla potreba nových, oveľa agresívnejších mutácií.

Obyvateľstvo je testované na koronavírus a na takzvaných odberných miestach sú odoberané vzorky DNA, pričom určité percento z nich je vyčlenené na ďalšie skúmanie. Na skúmanie toho, kde sa stala chyba, a prečo sa mnohí jedinci stali proti vírusu rezistentní. Neúspech vírusu je však suplovaný mediálnou hystériou, pretože proces inštalácie Nového svetového poriadku bol už zahájený. Už bola nastúpená cesta k zotročeniu ľudstva a jeho zbavenia všetkých doterajších slobôd.

Pod zámienkou boja proti pandémii začína obyvateľstvo pomaly akceptovať svoju neslobodu a zmieruje sa s ňou. Ustavičné obmedzenia a kontroly sú na dennom poriadku, nová realita ľuďom pomaly prechádza do krvi a stáva sa pre nich normou.

A za tejto situácie prichádza narýchlo vyrobená vakcína, ktorá síce pomáha proti vírusu, ale o jej dlhodobých následkoch sa nič nevie, pretože jej chýba štandardných dvanásť rokov testovania na vedľajšie účinky tak, ako sa to dovtedy robilo so všetkými ostatnými vakcínami. Očkovaním si teda ľudia získavajú o trochu väčšiu slobodu, ale netušia, ako draho za ňu budú musieť svojím zdravím v budúcnosti zaplatiť.

Na prianie svetovej elity vyvolených náš starý svet skončil a my sme sa ani nenazdali, ako sme sa prehupli do reality Nového svetového poriadku, so všetkými jeho kontrolami, obmedzeniami, šikanou, nátlakom, donucovaním a neslobodou. Svetová elita vyvolených prevzala moc na zemi a ľudstvo tancuje tak, ako mu píska. A aby všetko prebiehalo hladko, o to sa starajú takzvaní politici, čiže bábky v rukách elity, uskutočňujúce jej zámery v každom jednotlivom národe. A zdá sa, že niet sily, ktorá by tomu dokázala vzdorovať a zabrániť ďalším plánovaným krokom elity na jej ceste k úplnému zotročeniu ľudstva. Približne takáto je v súčasnosti situácia na svete, čo môže v mnohých vyvolať strach, depresiu a rezignáciu z toho, že zlo a temnota na zemi víťazia, a že sa s tým už nedá vôbec nič robiť.

Tento text však vznikol hlavne preto, že tomu tak nie je! Že všetko je a bude inak, než si to pripravila zvrátená elita vyvolených! Existuje totiž niečo, s čím nepočíta a čo jej zásadným spôsobom zamieša karty. Čo je to?

Možno poznáte úslovie, že ak chceme Stvoriteľa rozosmiať, povedzme mu o svojich plánoch. Svetové elity majú všetko dopredu naplánované. Za svojim cieľom kráčajú systematicky už dlhé desaťročia. Majú vo svojich rukách banky a svetovú ekonomiku. Majú vo svojich rukách mienkotvorné médiá a politické reprezentácie takmer všetkých štátov na svete s výnimkou tých, ktoré sú označované za takzvané totalitné režimy. So všetkým počítali a všetko majú rozfázované a pripravené. Chcú si uchmatnúť celú planétu iba pre seba, ale pri tom zabudli na skutočného Majiteľa Zeme a na jeho plány s ňou.

A práve to sa im stane kameňom úrazu! Neuvedomili si totiž, že v Pánovom stvorení je úplne každý bez výnimky podriadený jeho zákonom, v ňom fungujúcim. A tieto zákony nerozlišujú medzi tým, kto patri k elite a kto nie. Nerozlišujú medzi tými, ktorí sami seba považujú za vyvolených a medzi tými, ktorí majú byť z vôle vyvolených zo zeme vyhladení. Zákony Pána nadeľujú každému rovnako a bez rozdielu!

A medzi nimi je treba zvlášť vyzdvihnúť zákon spätného účinku. Ten dáva žať každému človeku osobne presne to, čo zasieval. Preto Syn Boží upozorňoval na to, že máme chcieť iba dobro, že máme ľuďom pomáhať a máme ich milovať podobne, ako milujeme seba samých. Ak totiž takto robíme, v železnom zákone spätného účinku neomylne zožneme v podobe dobra a šťastia všetko to dobro a lásku, ktoré sme siali tým, že sme ich prejavovali iným.

Ak by sme ale robili opak, ten istý zákon spätného účinku by nám nakoniec neomylne vrátil našu nelásku a naše zlo, konané vo vzťahu k iným, pretože je v ňom skryté požehnanie a šťastie pre každého, kto koná dobro a pomáha blížnym, avšak zároveň nešťastie a skaza pre každého, kto koná zlo a blížnym škodí. Na hlavu zla sa preto raz bude musieť v smrtonosnej žatve spätných účinkov zákona zvratného pôsobenia zosypať ním samotným zasiate zlo a zničiť ho, zatiaľ čo na hlavu dobra sa vznesie požehnanie všetkého ním rozsievaného dobra a povznesie ho. A preto tí prví, čiže vyvolené elity so všetkými ich zvrátenými plánmi sa stanú poslednými, a tí poslední, čiže všetci naivní dobráčikovia s vierou v lásku a spravodlivosť sa stanú prvými. A preto železné zákony Pána, fungujúce v jeho stvorení napokon zhatia plány tých, ktorí sa považovali za vyvolených a naopak, vyzdvihnú a povýšia všetkých, prechovávajúch v sebe dobro, spravodlivosť a ochotu pomáhať iným.

V nadchádzajúcej neľahkej dobe budeme musieť ešte pravdepodobne mnohé zažiť a podstúpiť, ale nech sa už bude diať čokoľvek, mali by sme si v sebe uchovať vieru v dobro. Vieru v dobro a v jeho víťazstvo! Vieru v dobro, ktorá sa bude prejavovať v našom živote konaním dobra za každej situácie. Ktorá sa bude prejavovať našim úsilím o spravodlivosť a čistotu. Ktorá sa bude prejavovať vo forme nášho nesebeckého dávania a pomáhania iným, ako i vo forme súcitu s utrpením druhých.

A dobro nakoniec zvíťazí! Zvíťazí spolu so všetkými, čo v neho verili a čo ho žili. Preto za žiadnu cenu v sebe nenechajme zasypať vieru v dobro a v jeho víťazstvo, i keď táto viera v nás bude vonkajším dianím silne atakovaná.

Skutočnosť, že sa veci v súčasnosti dali takýmto obrovským spôsobom do pohybu však nie je vôbec náhodná, pretože duchovne orientovaní ľudia dobre vedia, že žijeme vo veľmi výnimočnej dobe. Že žijeme v dobe veľkého duchovného evolučného kroku, ktorý má ľudstvo posunúť na oveľa vyššiu úroveň. Má dôjsť k očiste od všetkého starého, nesprávneho a pokriveného, a všetko sa má stať novým, lepším a oveľa duchovnejším. Dôjde k tomu na základe stupňovaného tlaku Pánovho Svetla, ktoré už dáva všetky veci do pohybu.

Nie je teda vôbec náhoda, že svetové elity zahájili rozhodujúce kroky k nastoleniu Nového svetového poriadku práve v dnešnej dobe. Ich čin bol vynútený prvým dotykom lúča Pánovho Svetla, a ten spôsobil, že všetko v ľuďoch vnútorne skrývané a utajované sa musí prejaviť aj navonok, aby to ukázalo svoju pravú tvár. Aby to ukázalo, aké to v skutočnosti je. A to sa nestane len u svetovládnych elít, ale u každého človeka. To znamená, že jednotlivci i národy budú musieť na vlastnej koži prežiť a prostredníctvom vonkajšieho diania spoznať, akí vnútorne sú a nakoľko kvalitné hodnoty uznávajú.

No a v druhej fáze, keď sa tlak Pánovho Svetla ešte výraznejšie zosilní, budú všetky dôsledky našej sejby, nech už boli dobré alebo zlé, vrhnuté zákonom spätného pôsobenia voči nám samotným. Ak sme siali dobro, dostane sa nám dobra, ktoré nás oblaží a povznesie. Ak sme ale siali zlo, dostane sa nám zla, ktoré nás zničí. Tak prebehne súd! Nebude nás teda súdiť Pán, ale my sami sa budeme súdiť v účinkoch jeho železného zákona spätného pôsobenia.

Čo bolo dobré a k dobru usilujúce ešte viac rozkvitne a v budúcej požehnanej dobe na zemi prinesie nádherné ovocie. Čo však bolo zlé, zlom nasiaknuté a zlu podliehajúce, čo v sebe prechovávalo deštruktívny a proti ľudský spôsob myslenia, to bude v samým sebou vytvorených nevyhnutných spätných účinkoch zla deštruované a zničené. Zlo zmizne, aby sa dobro mohlo na zemi konečne plne rozvinúť.

Preto hlavy hore ľudia dobrého srdca! Čím viac budeme v sebe a okolo seba podporovať dobro, tým skôr zvíťazí a nám všetkým svitne nové ráno. Nech nás preto nedeprimuje nastávajúca tma, pretože čím je hustejšia a nepreniknuteľnejšia, tým bližšie je svitanie.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Mar 22, 2021 7:29 pm

Smrť v pandémii! Čo znamená pre ľudí v dnešnej dobe súdu?


Slovensko a Česko sú konfrontované s mimoriadnym počtom úmrtí, vlády si nevedia poradiť s pandémiou a dianie u nás i vo svete dosahuje priam apokalyptických rozmerov. Všade sa hľadajú spôsoby na zabrzdenie a zastavenie vírusu, čo je samozrejme správne. Nesprávne však je, že ľudia si nechcú za žiadnu cenu uvedomiť, že pozadie tohto apokalyptického diania je duchovné.

Ľudia nechcú za žiadnu cenu pochopiť, že všetko čo sa viditeľne deje, je len nevyhnutným vonkajším dôsledkom týchto skrytých, vnútorných a nepoznaných príčin. Svet nepoznáva, že naša zem s ľudskými dušami na nej i okolo nej dozrela do obdobia žatvy, a že v súčasnosti začína prebiehať zásadné triedenie na pšenicu a plevy.

Väčšina ľudí nevie, že na našej zemi už žili mnohokrát a mnohokrát na nej už zomreli, avšak smrť v dobe súdu je najdôležitejšia zo všetkých našich smrtí, pretože predstavuje bránu buď k duchovnému bytiu plnému Pánovho Svetla, alebo naopak, bránu k zatrateniu duše a k zániku našej osobnosti.

Všetci, ktorí v dnešnej dobe zomierajú a budú zomierať by preto mali vedieť, že je nesmierne dôležité, v akom vnútornom naladení prejdú bránou smrti. Či to bude v dôvere v Pána, v jeho Lásku i v jeho Spravodlivosť, alebo sa v nás nenájde nič iného, ako len to doterajšie materiálne a hmotné. Čiže nič, čo by presvetlilo našu dušu v hodine umierania.

No a tento text vznikol preto, aby sme mohli zaujať správny postoj k súčasnému dianiu, ako i k svojej prípadnej smrti, ktorá dnes môže ku každému z nás prísť tak rýchlo, že sa ani nenazdáme. Tento text vznikol preto, aby sme si trochu uvedomili duchovné pozadie toho, čo sa dnes deje a vynasnažili sa stať takými, aby naša cesta bola len cestou Svetla bez ohľadu na to, či zostaneme žiť ďalej v hmotnom svete, alebo ho opustíme a vykročíme na druhý svet.

Všetci vieme, že približne pred dvetisíc rokmi prišla na zem Božia Láska. A všetci vieme, ako to s ňou dopadlo. Vtedajší ľudia vo svojom vzdialení od Stvoriteľa a od toho, aký naozaj je a čo od nás skutočne žiada, odmietli akceptovať a prijať jeho vtelenú Lásku. Vzbúrili sa proti Synovi Najvyššieho, pretože jeho učenie nevyhovovalo ich predstavám. Toho, ktorý prichádzal v mene Pána obvinili, že sa Pánovi rúha. A to sa stalo dôvodom jeho zavraždenia.

A ľud, ktorý videl Ježišove zázraky, ktorý videl jeho uzdravenia, počúval jeho Slovo a vítal ho ako kráľa pri príchode do Jeruzalema, tento istý ľud v najrozhodujúcejšej chvíli pre celú našu planétu kričal: „Ukrižovať!“

Zlovoľnosť duchovných elít a povrchnosť obyčajných ľudí odsúdila Krista na jeho cestu utrpenia a smrti, čo sa rovnalo v vzbure proti Najvyššiemu. Bola to vzbura proti jeho Synovi a proti Pánovej Vôli, prinesenej Ježišom Kristom v jeho učení.

Keď Ježiša viedli na Golgotu a ženy nad ním plakali povedal im, že nech radšej plačú nad sebou a svojimi deťmi, pretože ak na zemi vraždia zelenú ratolesť Pánovej Lásky, čo sa asi bude dať s ratolesťami suchými, akými sú ľudia nášho sveta?

Neverní vinohradníci zahubili Syna Majiteľa vinice, ktorú dostali do prenájmu! Nastáva však čas odplaty a oni sami začínajú byť hubení! Nastáva čas, kedy oni sami musia prejsť svojou vlastnou Golgotou! Nastáva čas odplaty, pretože sa napĺňa Pánov zákon spätného účinku, fungujúci vo stvorení, na základe ktorého musí raz každý zožať presne to, čo zasieval.

A ľudstvo zasialo odpor a vzburu proti Stvoriteľovi a jeho Vôli! Zvestovateľa učenia o láske k blížnemu ako k sebe samému zavraždilo, a tento svetlý princíp, ako i všetky jeho ostatné rady nikdy nepriviedlo k životu. V absolútnom rozpore s tým, čo hovoril Kristus o láske k blížnemu, bolo jeho učenie šírené ohňom a mečom, a nie osobným príkladom.

A mnohí ho prijali za svoje nie z vlastného presvedčenia, ale násilím a pod hrozbou smrti. V mene pravej viery horeli ľudia na hraniciach a boli vystavení surovému mučeniu. Odpustenie hriechov sa predávalo za peniaze a veriaci boli ubezpečovaní o istote miesta v nebi, ak budú poslúchať a plniť všetky príkazy cirkví. Iba láska k blížnemu ako k sebe samému zostala kdesi bokom. A bokom zostala i snaha poznávať Vôľu Najvyššieho a riadiť sa ňou vo svojom myslení i v každodennom živote tak, ako nám to ukázal Kristus vo svojom učení.

A moderná doba, zahájená technickou revolúciou, priniesla ešte oveľa väčší odklon od vecí duchovných. Ľudia sa čoraz intenzívnejšie opierali a orientovali iba na vlastný rozum, zatiaľ čo svojho ducha, svoje pravé vnútorné „ja“ prejavujúce sa cítením, stále viac odsúvali do úzadia a stále viac ignorovali.

Ľudská civilizácia sa stal civilizáciou rozumu, vzdialenou od Stvoriteľa a jeho Vôle, namiesto civilizácie ducha, približujúcej sa k Stvoriteľovi a k jeho Vôli. Namiesto slov: „Buď Vôľa Pána, ako v nebi tak i na zemi“, sa ľudia charakterom svojho bytia modlili: „Buď len vôľa moja, a to vždy a všade!“

Naša civilizácia sa stala duchovne chorou a jej dlhodobo neriešený, vnútorný chorobný stav začal postupne formovať aj vonkajšie, materiálne pomery do tomu zodpovedajúcej podoby. Duchovne choré ľudstvo vyprodukovalo duchovne chorú elitu a táto elita, slúžiaca temnote, vytvorila vírus i pandémiu na to, aby prostredníctvom nich obyvateľstvo spútala, ovládla, zredukovala a zotročila.

Udalosti na zemi pribíjajú ľudstvo na kríž! A deje sa tak prostredníctvom machinácií svetových elít, ktoré zneužitím pandémie sledujú svoje vlastné ciele. A tak namiesto ríše podobnej tej v nebi sa tu začala formovať ríša temnoty, podobnej tej v pekle. Šíri sa strach, ktorým sú ovládané a spútané ľudské duše namiesto toho, aby sa šírila dôvera v Stvoriteľa a presvedčenie, že nakoniec bude predsa len všetko dobré.

A v tejto vážnej dobe, ktorá je dobou súdu, pretože v nej žneme dôsledky svojej bezbožnosti, zomierajú ľudia denne po stovkách. A to buď na koronavírus, alebo na bežné, ale neliečené iné choroby. Ale ako už bolo povedané, nie je vôbec jedno, v akom vnútornom rozpoložení zomierajú, pretože ich vnútorné rozpoloženie určuje ďalšie smerovanie ich duše. A to buď v ústrety Svetlu, alebo do náručia temnoty! A tak sa obraz súčasného diania v mnohom podobá obrazu toho, čo sa kedysi dialo na Golgote, keď vedľa Krista viseli dvaja lotri. Aj oni iba žali to, čo predtým zasievali.

Ale pozor! Obrovský rozdiel bol v tom, ako sa každý z nich s touto situáciou vysporiadal. Jeden pochopil, že jeho predchádzajúci život bol nesprávny a že sa mu iba spravodlivo vrátilo to, čo si zaslúžil. Na základe svojho pochopenia zavrhol predchádzajúci spôsob života a zatúžil po hodnotách kráľovstva nebeského. Po hodnotách dobra, lásky a spravodlivosti. A vo vnútornom naladení na kráľovstvo nebeské a jeho hodnoty opustil materiálny svet, na základe čoho sa jeho duša vydala dráhou Svetla. Túto veľkú vec spôsobilo poznanie vlastných chýb a snaha zmeniť sa k lepšiemu.

Druhý lotor však ani vo svojom utrpení nič nepochopil. Nepochopil a odmietol prijať, že žne dôsledky svojho predchádzajúceho nesprávneho jednania, a snažil sa iba o fyzické prežitie a fyzickú záchranu. Vyššie hodnoty a osobná orientácia smerom k nim pre neho nič neznamenali. Pre neho malo cenu iba jeho materiálne bytie a s ním spojené materiálne hodnoty. Nič iného! A v takomto vnútornom naladení zomrel. Ale pretože kŕčovité upnutie sa iba na matériu je zatemnením duše, jeho duša vykročila cestou temna.

Obraz Golgoty je obrazom toho, čo v súčasnosti prežíva, a čo ešte bude musieť prežívať náš svet. A dvaja lotri sú obrazom dvoch postojov, aké môžeme vnútorne zaujať k udalostiam súdu, ktoré nás dnes za naše nesprávne minulé činy pribíjajú na kríž. Ale nech už bude naše prežívanie akékoľvek, trebárs i to najťažšie a najhoršie, zaujatím správneho vnútorného postoja môžeme nasmerovať naše bytie na cestu k Svetlu.

Smrť sama osebe nie je zlá! Smrťou nikto nič nestráca, ani nezíska! Smrť je len otvorená brána do novej reality, a my svojim vnútorným naladením a svojou vnútornou orientáciou k určitému druhu hodnôt rozhodneme, či to pre nás bude brána do reality Svetla, alebo naopak, brána do reality temnoty. A toto rozhodnutie v dobe súdu bude už pravdepodobne definitívne!

Tieto skutočnosti by si mali hlboko uvedomiť všetci ľudia, pretože v dnešnej vážnej dobe súdu nemôže nikto z nás tušiť, kedy sa pred ním brána smrti otvorí. A preto je treba neustále žiť v správnom vnútornom naladení a v správnej hodnotovej orientácii, aby sa nám to dostalo do krvi a stalo prirodzenosťou, pretože jedine vtedy budeme v bezpečí. A to až do takej miery, že nám už ani smrť neublíži.

PS. Kresťanská cirkev tuší tieto skutočnosti a učí, že človek má zomrieť v stave milosti. Stav milosti však vníma tak, že by sme mali pred smrťou absolvovať všetky potrebné cirkevné úkony. Čiže spoveď, prijímanie a pomazanie umierajúcich.

Nie je to však pravda, pretože iba čisto formálne cirkevné úkony nemôžu človeku sami osebe zabezpečiť nijaký stav milosti. Ale na druhej strane, určite môžu byť k tomu nápomocné.

Skutočný stav milosti však vzniká jedine intenzívnym, osobným vnútorným naladením duše zomierajúceho smerom k Pánovi a jeho hodnotám tak, ako tomu bolo u lotra na kríži.

v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
markus
 
Príspevky: 200
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

PredchádzajúciĎalší

Späť na Každodenné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 13 hostia

cron