Úvahy o živote

Potrebné je sa najprv regristrovať aby sa mohlo dostať dovolenie písať do Fóruma.

Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Mar 26, 2015 5:38 pm

Skazené ovocie západnej demokracie


Skúsme sa pozrieť na niektoré významné momenty zahranično politického diania z neštandardného uhla pohľadu. A síce z hľadiska reálneho ovocia, ktoré ľuďom priniesli. A to na základe známej vety, hovoriacej, že po ich ovocí ich poznáme. Aké je teda ono ovocie, ktoré prinieslo toto dianie bežným, obyčajným a jednoduchým ľuďom?

Pozrime sa takto na udalosti v Iraku, Líbyi a Ukrajine, pretože v nich môžeme nájsť mnoho spoločných styčných bodov. Vo všetkých prípadoch totiž išlo o štáty, ktoré vo svojom pôvodnom smerovaní neboli výrazne prozápadne orientované. V Iraku a Líbyi sa z nášho západného pohľadu nachádzali diktátori, utláčajúci vlastné národy a to až takým spôsobom, že sa to stalo jedným z dôvodov k ich odstráneniu. Tým mali byť tamojší občania zbavení utrpenia, mala im byť prinesená sloboda a zachovávanie ľudských práv, zaručené aplikovaním demokracie západného typu.

Ako bojovníci za oslobodenie ľudu spod jarma diktátorov začali teda USA a ich západní spojenci vojnové akcie, ktorých deklarovanými cieľmi boli iba tie najušľachtilejšie a najhumanistickejšie ideály.

No a teraz, z odstupom času môžeme objektívne posúdiť, aké to prinieslo ovocie. Irak a Líbya sú krajiny, v ktorých bola cieleným bombardovaním systematicky ničená infraštruktúra. Okrem obrovských materiálnych škôd mal ozbrojený zásah za následok i veľké množstvo mŕtvych, zranených a zmrzačených.

V Iraku bola dosadená prozápadná vláda, avšak tento štát sa stal štátom vysoko nestabilným, plným ozbrojených konfliktov a sektárskeho násilia.

V Líbyi vznikli dve vlády a dva parlamenty, súperiace medzi sebou. Okrem toho sa tu nachádza plno rôznych teroristických skupín, ktoré hája so zbraňou ruke svoje kmeňové, alebo náboženské záujmy. Situácia v krajine nemá ďaleko od úplnej anarchie.

Ak sa pozrieme na stav životnej úrovne obyvateľstva, stav ľudských práv a úroveň demokracie, toto všetko zaznamenáva obrovský prepad, Životná úroveň išla prudko dolu, demokracia a ľudské práva sú iba ilúziou v krajinách, v ktorých sa každodenne musíte báť o holý život.

Aké je teda reálne ovocie, ktoré ozbrojené akcie USA a ich západných spojencov priniesli? Zničená infraštruktúra, tisíce mŕtvych, pretrvávajúce násilie, uplatňovanie práva silnejšieho, rapídny prepad životnej úrovne a absolútna nefunkčnosť demokracie západného typu. Národy Iraku a Líbye boli vojenským zásahom USA a ich západných spojencov vrhnuté o tridsať, ak nie o viac rokov dozadu. A ak by sme sa spýtali bežných, obyčajných ľudí, kedy im bolo lepšie, nie len im, ale aj nám musí byť jasné, že určite za Husajna či za Kadáffiho.

Nikto tým samozrejme netvrdí, že neexistovali určité veci, s ktorými sa nedalo u týchto takzvaných diktátorov súhlasiť, ale na druhej strane sa skúsme objektívne pozrieť na to, čo spôsobil západ svojim násilným riešením. Ak totiž bolo vtedy zle, dnes je oveľa horšie! Došlo k mnohonásobnému zhoršeniu životnej situácie obyvateľstva, bolo zabitých a zmrzačených množstvo ľudí, už ani nehovoriac o materiálnych škodách.

Stručne vyjadrené, ovocím jednania USA a západných spojencov je skaza a deštrukcia! Ušľachtilé zámery a dôvody, prečo bol vojenský zásah nevyhnutný je jedna vec, avšak úplne rozvrátené krajiny ako trpké ovocie týchto zámerov je vec druhá.

No a Ukrajina je niečo veľmi podobného. Aj tam pred tým vládol Janukovičov režim, ktorý nebol západu naklonený. Kvôli korupcii bol tento režim násilím zvrhnutý a do vlády v Kyjeve sa dostali ľudia orientovaní prozápadne.

Čo však je toho dôsledkom a aké to prinieslo ovocie? Výsledkom a ovocím násilne dosadenej prozápadnej vlády je občianska vojna, aktivácia neofašistických elementov, tisíce mŕtvych a ekonomicky zruinovaná krajina.

Ak sa teda máme pozrieť čisto objektívne iba na ovocie, ktoré prinieslo presadzovanie prozápadnej orientácie Ukrajiny, tak ide o ovocie nesmierne trpké, predstavujúce obrovský prepad životnej úrovne obyvateľstva, z ktorého je jeho mužská časť ešte navyše ustavičnými mobilizáciami hnaná do nezmyselnej vojny.

Po ich ovocí ich poznáte! V prípade Iraku, Líbye a Ukrajiny priniesla násilná aplikácia západných hodnôt skazu a zmar namiesto požehnania!

Ak bolo za Husajna, Kadáffiho a Janukoviča zle, je teraz lepšie? Ak ale nie je lepšie, ale naopak dokonca mnohonásobne horšie o čom to svedčí? O čom to napovedá?

Realita nám ukazuje, že ovocie násilného šírenia demokracie a takzvanej správnej prozápadnej orientácie sa javí ako niečo mimoriadne skazeného a zlého! Je to čosi podobného tomu, ako keď boli kedysi dávno šírené kresťanské ideály ohňom a mečom. Rovnako je i dnes ohňom, mečom a importovanými revolúciami šírená takzvaná demokracia.

Po ich ovocí ich poznáte! Vedzte teda, že dobrý strom nemôže v nijakom prípade prinášať zlé ovocie. Dobý strom predsa prináša iba dobré ovocie! Zlé ovocie však musí nevyhnutne pochádzať zo zlého stromu! Inak to predsa ne je vôbec možné!

A ešte niečo by sme si mali uvedomiť. A síce upozornenie, skryté v slovách: Dávajte si dobrý pozor na tých, ktorí k vám budú prichádzať ako baránkovia, avšak vo vnútri sú to draví vlci!

Za dravého vlka a za synonymum všetkého zla je dnes západom považované Rusko. Avšak USA a jeho západní spojenci sami seba stavajú do pozície mierotvorcov, presadzovateľov demokracie a ľudských práv. Oni sú tými dobrými a túto veľkú a vznešenú pravdu svorne každodenne šíria všetky im poplatné médiá. A jednoduchí ľudia, podliehajúci médiám, sú vo svojej naivite presviedčaní o našej západnej dobrote a agresívnom a zvlčilom Rusku.

Keby ale väčšina našej populácie nepodľahla západnému, konzumnému spôsobu života, keby sa väčšina našich spoluobčanov nestala ateistami a materialistami, potom by sa asi boli predsa len schopní zamyslieť nad známymi slovami, ktoré nás varujú: Dávajte si veľký pozor na tých, ktorí sa tvária ako baránkovia, ale vo vnútri sú to draví vlci!

Draví vlci, ktorým ide iba o svoj vlastný prospech a ktorým všetko to ostatné, všetky krásne a ušľachtilé reči o demokracii a ľudských právach slúžia len ako zástierka ich skutočných úmyslov. A tie úmysly už ani nie sú skryté, ale otvorene poznateľné podľa ovocia, ktoré prinášajú. Veď predsa po tomto ovocí ich môžeme dokonale poznať! Môžeme poznať, že sú schopní ako vlci na kusy roztrhať celé národy, za účelom vlastných mocenských a koristníckych cieľov, oháňajúc sa pritom ušľachtilými ideálmi.

Kto preto nie je v dnešnej dobe vyslovene slepý, musí za všetkým tým ľúbivo ušľachtilým, čo sa prezentuje navonok vidieť ako na dlani skrytú a zhnitú vnútornú podstatu bezohľadnej chamtivosti a svetovládno mocenských zámerov.

Avšak žiaľ zdá sa, že svet je plný hluchých a slepých, ktorí preto, aby sa oni sami mali dobre držia ústa a krok, a svojim alibizmom schvaľujú zvlčilo zvrátený systém, ktorého súčasťou sa svojim prispôsobením stávajú.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Buy fake USA passport online/registered fake Australian DIPL

Poslaťod ErnestSkiz v Pon Apr 20, 2015 6:17 pm

Our team is a unique producer of quality fake documents. We offer only original high-quality fake passports, driver's licenses, ID cards, stamps and other products for a number of countries like:
USA, Australia, Belgium, Brazil, Canada, Italia, Finland, France, Germany, Israel, Mexico, Netherlands, South Africa, Spain, United Kingdom. This list is not full.

To get the additional information and place the order just visit our website:


www. fakedocuments.cc http://www.fakedocuments.cc


>> Contact e-mails:


General support: support@fakedocuments.cc


Technical support: tech@fakedocuments.cc


-----------------------------
Keywords:

obtain fake passports,
obtain false passports,
obtain novelty passports,
obtain fake driver license,
obtain false driver license,
obtain novelty driver license,
obtain Diplomatic passports,
purchase fake passports,
purchase false passports,
purchase novelty passports,
purchase fake driver license,
purchase false driver license,
purchase novelty driver license,
purchase Diplomatic passports,
sell fake passports,
sell false passports,
sell novelty passports,
sell fake driver license,
sell false driver license,
sell novelty driver license,
get fake passports,
get false passports,
get novelty passports,
get fake driving license,
get false driving license,
get novelty driver license,
get Diplomatic passports,

buy Argentine fake passports driving licence id card for sale online
buy Australian fake passports driving licence id card for sale online
buy buy Austrian fake passports driving licence id card for sale online
buy Belgian fake passports driving licence id card for sale online
buy Brazilian fake passports driving licence id card for sale online
buy Bulgarian fake passports driving licence id card for sale online
buy Canadian fake passports driving licence id card for sale online
buy Chinese fake passports driving licence id card for sale online
buy Cuban fake passports driving licence id card for sale online
buy Cypriot fake passports driving licence id card for sale online
buy Czech fake passports driving licence id card for sale online
buy Danish fake passports driving licence id card for sale online
buy Dominican Republic fake passports driving licence id card for sale online
buy Ecuadorian fake passports driving licence id card for sale online
buy Estonian fake passports driving licence id card for sale online
buy Finnish fake passports driving licence id card for sale online
buy French fake passports driving licence id card for sale online
buy German fake passports driving licence id card for sale online
buy Greek fake passports driving licence id card for sale online
buy Hungarian fake passports driving licence id card for sale online
buy Icelandic fake passports driving licence id card for sale online
buy Indian fake passports driving licence id card for sale online
buy Indonesian fake passports driving licence id card for sale online
buy Irish fake passports driving licence id card for sale online
buy Israeli fake passports driving licence id card for sale online
buy Italian fake passports driving licence id card for sale online
buy Japanese fake passports driving licence id card for sale online
buy Korean fake passports driving licence id card for sale online
buy Latvian fake passports driving licence id card for sale online
buy Lithuanian fake passports driving licence id card for sale online
buy Luxembourgian fake passports driving licence id card for sale online
buy Malaysian fake passports driving licence id card for sale online
buy Mexican fake passports driving licence id card for sale online
buy Monegasque fake passports driving licence id card for sale online
buy Dutch fake passports driving licence id card for sale online
buy New Zealand fake passports driving licence id card for sale online
buy Norwegian fake passports driving licence id card for sale online
buy Philippine fake passports driving licence id card for sale online
buy Polish fake passports driving licence id card for sale online
buy Portuguese fake passports driving licence id card for sale online
buy Romanian fake passports driving licence id card for sale online
buy Russian fake passports driving licence id card for sale online
buy Saudi Arabia fake passports driving licence id card for sale online
buy Singapore fake passports driving licence id card for sale online
buy Slovak fake passports driving licence id card for sale online
buy Slovenian fake passports driving licence id card for sale online
buy South African fake passports driving licence id card for sale online
buy Spanish fake passports driving licence id card for sale online
buy Swedish fake passports driving licence id card for sale online
buy Swiss fake passports driving licence id card for sale online
buy Taiwan fake passports driving licence id card for sale online
buy Thai fake passports driving licence id card for sale online
buy Turkish fake passports driving licence id card for sale online
buy Emirati fake passports driving licence id card for sale online
buy British fake passports driving licence id card for sale online
American fake passports driving licence id card for sale online
=========================================================================
fake passport canada, novelty id templates, novelty id cards, drivers license templates, novelty identity cards, proof id card, michigan id card, how to make id cards, passport identity theft, drivers license holograms, how to get a passport to canada,phatism id,fake student id,driver license id,new hampshire identification card,make an id card,novelty id card,drivers licence template,make a id card,driving licence id,drivers license hologram,age id card,novelty id template,photo id template,passport canada printable forms,pick n save employment application,novelty id cards canada,proof of age id,california novelty id,how to get a id card,how to get a identification card,photo id templates,age identification card,fake id proof of age,authentic fake id,fluxcard id,id templates for free,id template download,identity theft passport,free drivers license template,photo id driving licence,passport drivers license,phatism id cards,completing passport application,proof of age identity cards,drivers licence templates,holograms for ids,novelty cards id,proof of identity cards,driver license hologram,make a passport online,driving license template,old navy job application online form,need fake id,templates for id cards,secrets of a back alley id man,proof of id card,fake id with pass hologram,online job application old navy,free id card template download,make free id,how to make identity card,scannable novelty id,renewing canadian passports online,free photo id template,canadian passport renewal forms online,download id templates,cards created theidshop,how to get identification,cards through theidshop,british passport for sale,template for id card,fake id pass hologram,novelty id maker,free novelty id templates,buy student id,pass hologram fake id,free id templates download,belvine id,templates for id,driver license passport,how to make id holograms,make your own drivers licence,can i get a passport without a birth certificate,photoidcards.com,novelty photo id,how to get identification card,how to get your id card,ca drivers license template,passport identification card,how to make birth certificates,birth certificate identification,how to make a student id card,picture id template,novelty student card,how to make a fake id easy,driving licence proof identity,buy id holograms,cards created through theidshop,fake college id templates
ErnestSkiz
 
Príspevky: 110
Registrovaný: Str Dec 31, 2014 10:24 am
Bydlisko: Romania

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Apr 23, 2015 3:31 pm

Nesprávne poňatie emancipácie

V čom spočíva dnešné pomýlené a pokrivené chápanie emancipácie? Spočíva v jej rozpore s veľkým vesmírnym Zákonom doplnenia celku, ktorý funguje na základe vzájomnej príťažlivosti dvoch protikladných častí, priťahujúcich sa za účelom vytvorenia jedného, harmonicky fungujúceho celku.

Vezmime si konkrétny príklad, a síce deň a noc. Ide o dva protiklady, ktoré tvoria vo vzájomnom spojení harmonický dvadsaťštyrihodinový cyklus. V ňom je opäť harmonickým spôsobom vymedzený čas aktivity a odpočinku. Ďalšími príkladmi je trebárs teplo a zima, príliv a odliv, nádych a výdych a podobne. Jednoduchý princíp harmonického spolupôsobenia dvoch protikladných prvkov môžeme vidieť naozaj všade okolo nás.

No a do tejto kategórie patrí i vzájomný vzťah muža a ženy. Muž a žena predstavujú totiž dva protipóly, dva úplne rozdielne svety. Muž túži po žene a žena po mužovi, aby vytvorili spoločne celok a s ním spojené prežívanie stavu harmónie.

Čo je ale potrebné, aby takýto harmonický celok medzi mužom a ženou mohol vzniknúť a mohol sa aj trvalo udržať?

Základným predpokladom je, aby muž zostal mužom a žena ženou. Aby každý z nich bol plným spôsobom tým, čím byť má a aby práve takýmto spôsobom jednal. Ich pôsobenie a úlohy sa nesmú miešať, pretože potom vzniká čosi neharmonické a nesprávne, čo sa nie je schopné dlhodobo udržať.

V prvom rade však musíme vedieť, ako má vyzerať ideál správnej ženy a ideál správneho muža. Ideál nie z hľadiska ľudských predstáv, ale z hľadiska vyšších Zákonitostí univerza, ktoré v sebe nesú vysoký morálny a etický rozmer.

Poďme teda najprv k žene. Každému bude na prvý pohľad jasné, že žena je bytosť jemnejšieho a krehkejšieho charakteru. Tejto prirodzenej jemnosti ženy má zodpovedať aj jej profesijné uplatnenie v spoločnosti. Žena má predovšetkým pomáhať, ochraňovať a dopĺňať. Jej aktivity by sa mali vyznačovať porozumením a láskavosťou.

Doménou a prioritou každej ženy by malo byť vytvorenie harmonického domova. Harmonického domova ako oázy a opory pre muža a deti.

No a úplne najprirodzenejšou a najzásadnejšou súčasťou ženy by malo byť dbanie o čistotu a ušľachtilosť vlastného vnútorného života. A táto čistota a ušľachtilosť jej citov a myšlienok by sa potom mala reálne premietať i do hierarchie jej hodnotového systému. Mala by sa premietnuť do hodnôt, ktoré uznáva, do priorít, o ktoré usiluje, do výchovy detí, do jej vzťahu k mužovi, i trebárs do jej odievania. Jednoducho úplne do všetkého.

Muž by sa mal vyznačovať predovšetkým aktívnym pôsobením, budovaním a formovaním. Ak je doménou ženy domáci krb, doménou muža má byť aktívne vonkajšie pôsobenie. Avšak toto pôsobenie by malo byť úplne iného druhu, než je tomu dnes. Muž, inšpirovaný ušľachtilosťou ženy má budovať a pretvárať svet v duchu cti a spravodlivosti. Má byť v istom zmysle rytierom, ktorý bojuje vo vonkajšom svete za ušľachtilé ideály a privádza ich k praktickému životu.

Toľko teda k ideálu muža a ženy z hľadiska vyšších Zákonitostí. A teraz si už naozaj môžeme otvorene povedať, v čom spočíva súčasné pokrivené a pomýlené vnímanie emancipácie. Jej scestnosť je v tom, že za základ všetkého sa zobralo pôsobenie mužsky aktívneho druhu. Emancipácia je teda chápaná tak, že ženy sa majú v aktívnom druhu pôsobenia vyrovnať mužom. Majú podávať rovnaké výkony a dosahovať rovnaké výsledky.

Emancipovaná žena je teda taká, ktorá sa snaží čo najviac podobať mužovi. A tak sa mnohé súčasné moderné ženy vydali tuto cestou a začali prenikať i do povolaní, ktoré boli dovtedy vždy iba doménou mužov. Za jeden z vonkajších symbolov ich pomužštenia je možné považovať nosenie nohavíc, ktoré bolo do dôb súčasného, moderného chápania emancipácie u žien nemysliteľné.

Načo sú však ženám všetky ich emancipačné úspechy a spoločenské ocenenia, ak sa tým spreneverujú svojej najvnútornejšej podstate? Ak síce dosahujú také isté úspechy a také isté výkony ako muži, či dokonca ich neraz predbehnú, ale prestávajú byť ženami? Môžu sa vari ženy naozaj beztrestne spreneverovať svojmu predurčeniu a životnému poslaniu, ktoré ako ženské bytosti majú?

Život nám ukazuje, že takéto niečo nie je žiaľ možné bez ujmy a že takýmto spôsobom nemôžu byť ženy, ale ani muži šťastnými. Uveďme si jeden z mnohých príkladov:

Keď sa ženy vo svojej kariére a vo svojej práci snažia vyrovnať mužom a keď v tom idú ambiciózne až na doraz, musí to mať nevyhnutne určitý väčší, alebo menší vplyv na ich prioritnú úlohu, ktorou je vytváranie harmonického domova. Moderná, emancipovaná a pracovne preťažená žena na to jednoducho mnohokrát nemá čas a nestíha to.

A tak, ak žije žije v partnerskom zväzku, snaží sa to suplovať jej muž. Avšak takýmto spôsobom dochádza k tomu, že žena pomaly prestáva byť v pravom slova zmysle ženou a zároveň i muž v pravom zmysle mužom. Obaja sa v určitej miere začínajú odkláňať od vlastného predurčenia a z tohto dôvodu postupne strácajú schopnosť vytvárať skutočnú harmóniu. Žena totiž prestáva byť ženou a muž mužom.

No a podobných príkladov, kedy si muži a ženy vzájomne preberajú svoj špecifický druh pôsobenia je naozaj mnoho. Či už osobnom živote, v zamestnaní, alebo kdekoľvek inde. To je ale skutočnosť, ktorá samozrejme spoločne s inými faktormi, významným spôsobom prispieva súčasnej rozvodovosti.

Dnešné ponímanie emancipácie je v skutočnosti ponižovaním ženského sveta, pretože to mužsky aktívne sa stavia za vzor, čím je nepriamo povedané, že ženský druh pôsobenia je je menejcenný a emancipovať sa pre ženy znamená vyrovnať sa mužom.

Skutočná a pravá emancipácia však spočíva v niečom úplne inom! Spočíva v rovnoprávnosti osobnosti muža a ženy so všetkými ich rozdielnosťami a špecifikami, pretože oba druhy pôsobenia sú pre vytvorenie harmónie potrebné rovnakým spôsobom. Takto nám to totiž diktuje veľký vesmírny Zákon doplnenia celku.

Ako sa teda nedá iba stále nadychovať, ale musí existovať rovnováha medzi výdychom a nádychom, ako nemôžeme byť iba stále aktívnymi bez toho, že by sme to nekompenzovali pasivitou a odpočinkom, rovnako musí byť muž mužom a žena ženou, aby mohlo vzniknúť niečo harmonické.

A presne v tomto duchu je preto potrebné chápať i to, čo nazývame emancipáciou. Emancipácia má spočívať v absolútnej rovnoprávnosti medzi mužským, aktívnym druhom pôsobenia a medzi ženským, subtílnym a jemným pôsobením. Oba sú rovnako potrebné a rovnako dôležité. Ani jeden preto nie je možné uprednostňovať a stavať do popredia, pretože inak to musí nevyhnutne priniesť disharmóniu a škodu.

Zatiaľ ale žiaľ žijeme v dobe, v ktorej je chápanie emancipácie úplne pomýlené. Pokým si však spoločnosť uvedomí svoj omyl a zjedná v ňom nápravu, dovtedy každý, či už muž alebo žena, ktorí o týchto veciach vedia, nech sa snažia žiť svoj osobný život v čo najmaximálnejšej možnej miere v súlade s univerzálnym Zákonom doplnenia celku a teda v súlade so svojou najvnútornejšou mužskou alebo ženskou podstatou. Jedine takýmto spôsobom totiž môžu kráčať cestou vlastného bytostného predurčenia, môžu sa stať schopnými vytvárať harmonické vzťahy a byť šťastnými.

Tým sa zároveň stanú akýmisi priekopníkmi nového poňatia emancipácie, opierajúceho sa o poznanie vyšších Zákonitostí univerza, ktoré ľudia jednoducho musia zapracovať do svojho života i do svojho zákonodarstva ak chcú, aby sa im darilo a voči ktorým sa nemôžu stavať tak ignorantským spôsobom, ako je tomu dnes bez toho, že by im to nespôsobilo škodu.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Máj 14, 2015 3:41 pm

Iný a zvláštny pohľad na sexualitu


Nedávno som sa stretol s veľmi zaujímavým textom, týkajúcim sa ľudskej sexuality, ktorý predostiera úplne iné rozmery a dimenzie. I mňa samotného priviedol k hlbšiemu zamysleniu sa nad touto problematikou, na základe čoho vznikol tento článok.

Spomínaný text bol pomerne krátky a tu je jeho voľné pretlmočenie:

„Keby ste sa vzájomne telesne nespájali tak často, ako je to dnes zvykom, ale iba občas a to radšej menej ako viac, nevyskytoval by sa medzi vami ani jediný, ktorý by nebol minimálne jasnovidcom.

Takýmto spôsobom a v takomto množstve, ako je to však dnes vo všeobecnosti zvykom, premrhávajú či už muži alebo i ženy svoje najlepšie sily. Týmito výstrelkami sa zbavujú dušu zušľachťujúcich životných síl, z ktorých nenazhromaždia nikdy takú zásobu, aby sa prostredníctvom nej mohlo v ich duši sústreďovať stále intenzívnejšie svetlo.

Z tohto dôvodu sa ľudia stávajú stále duchovne lenivejšími a iba na telesné pôžitky zameranými bytosťami. Sú preto zriedka schopní nejakej jasnejšej myšlienky. Stávajú sa bojazlivými, zbabelými, veľmi hmotnými, náladovými a vrtkavými, sebeckými, závistlivými a žiarlivými. Môžu len ťažko, alebo často nemôžu vôbec pochopiť nič duchovného; lebo ich fantázia sa ustavične túla v pôvabe telesnosti a nemôže sa nikdy povzniesť k niečomu vyššiemu a duchovnému. A ak sa medzi nimi aj nájdu ľudia, ktorí aspoň v okamihoch prostých telesných žiadostí vyšlú nejaký prchavý pohľad hore, potom prídu ihneď ako čierne mraky na nebi, telesné zmyselné myšlienky a zastrú ono vyššie tak, že duša na ne celkom zabudne a ihneď sa znova rúti do zapáchajúceho močiara telesnej rozkoše!“

Posolstvo tohto krátkeho textu je veľmi závažné, pretože sa v ňom hovorí o úplne inom spôsobe využitia ľudskej sexuálnej energie, než je tomu vo všeobecnosti zvykom. Táto energia predstavuje totiž obrovský potenciál, ktorý ak nie je ventilovaný prvoplánovo, ale je naopak v istom zmysle zhromažďovaný, jeho sústredenie je nám schopné preraziť cestu k úplne novému rozmeru bytia. Je schopné dať nášmu bytiu ďalší, vyšší rozmer. Je schopné v nás prebudiť a aktivovať vyššie danosti. Vyššie schopnosti tak významného druhu, že v minulosti takých ľudí, ktorí to dokázali nazývali „svätcami“.

Oná takzvaná „svätosť“ však nie je nič iného, ako otvorenie okna do ďalšieho, nového rozmeru bytia, čoho je v skutočnosti možné dosiahnuť úplne každému človeku, ktorý je ochotný pristupovať k vlastnej sexualite omnoho kultivovanejším, ušľachtilejším, striedmejším a neprvoplánovým spôsobom.

Aby sme vôbec pochopili význam toho, čo tým môžeme získať predstavme si dvojrozmerný obrázok niekde v knihe alebo v časopise. A potom si predstavme ten istý obrázok v skutočnosti, v trojrozmernej 3D realite. Onen rozdiel medzi dvojrozmernosťou a trojrozmernosťou je obrovský.

No a skúsme si predstaviť rozdiel medzi realitou trojrozmernou a štvorrozmernou. Takéto niečo je naozaj ťažko predstaviteľné, pretože náš svet, v ktorom žijeme je trojrozmerný. Avšak onen vyšší, nový, štvrtý rozmer môže dať nášmu bytiu práve spomínané, kultivovanejšie, striedmejšie a neprvoplánové využitie našej sexuálnej energie.

Vo všeobecnosti vládne na tomto svete určitý štandard využitia ľudskej sexuality, čo by sme mohli považovať za istý základným level.

Ale treba vedieť, a ľudia to vôbec netušia, že existuje aj level omnoho vyšší. Ak nám totiž prvoplánové využitie nášho potenciálu sexuálnej energie poskytuje prežitia tak mimoriadne príťažlivého druhu, po ktorom ľudia prahnú a neustále túžia, čo potom povedať o stave prežívania vyššieho levelu využitia energetického potenciálu vlastnej sexuality?

K našej sexualite môžeme teda pristupovať dvomi spôsobmi. Spôsobom nižším, alebo spôsobom vyšším. Ten nižší nám dovoľuje prežívať zážitky nižšieho druhu a odkrýva pred nami nižšie a obmedzenejšie obzory, kým ten vyšší spôsob nám naopak odhaľuje vyššie a ďalekosiahlejšie obzory.

Ten nižší spôsob nám umožňuje prežívať nižšiu kvalitu života a ten vyšší spôsob vyššiu kvalitu života. Ten nižší spôsob nás drží pri zemi a ten vyšší spôsob nás dvíha k výšinám. Pri tom nižšom spôsobe využitia potenciálu našej sexuality sa stávame ľuďmi nízko ohraničeného duševného obzoru, kým pri tom vyššom spôsobe sa môžeme stať ľuďmi, ktorí dosahujú skutočnej výšky svojho človečenstva. Lebo v nízkosti spočíva malosť a vo výške veľkosť.

Ak sa ale pozorne pozrieme na život vôkol seba zistíme, že všetko v ňom smeruje k tomu, aby sa človek nedokázal odpútať od svojej nižšej podstaty. Ak sa pozrieme na televíziu, na filmy, na internet, na časopisy, na knihy, ba dokonca i na módu, všade sa nám snažia nahovoriť, že tým, okolo čoho sa má a musí všetko točiť je jedine ono ľudsky pudovo zmyselné. Všade vôkol nás číha to sexuálne, zmyslovo pudové a telesné, ako i rôzne druhy zážitkov s tým úzko súvisiacich.

Nezaujatý pozorovateľ má nástojčivý dojem, akoby sa niekto až enormným spôsobom snažil o to, aby ľudstvo zostalo stále uväznené na tomto nižšom stupni. Samozrejme so všetkými radosťami, ktoré to ľuďom poskytuje, ale zároveň so všetkými obmedzeniami a malosťou, ktorú to so sebou prináša.

Nezaujatý pozorovateľ má nástojčivý dojem, akoby niekomu išlo o to, aby ľudia zostávali navždy ponížení a nikdy nepozdvihli svoj zrak k výšinám. K výšinám ducha a skutočnej ľudskej veľkosti, ku ktorým nás môže pozdvihnúť práve vysoko kultivovaný prístup k potenciálu našej sexuality. Môže nás to totiž zbaviť našej príslušnosti k plytkej, povrchnej, pôžitkárskej a ľahko ovládateľnej mase. Mase, ktorá využíva potenciál vlastnej sexuality iba nízkym spôsobom a preto aj sama navždy zostáva nízko stojacou.

Ak sme spomenuli slovo ušľachtilosť, tak práve od neho je odvodený pojem „šľachta“. Čo však znamená slovo „šľachta“ v pravom slova zmysle a aké v skutočnosti kladie nároky na jeho držiteľov?

Šľachta predstavuje vyšší spoločenský stav, vyznačujúci sa ušľachtilejším prístupom k životu, než ako je bežné. Vyznačujúci sa ušľachtilým prístupom k úplne všetkým veciam v živote a teda i k problematike ľudskej sexuality.

Každý človek na zemi je povolaný k tomu, aby sa stal v tom najlepšom slova zmysle príslušníkom vyššieho, šľachtického stavu. Príslušníkom skutočnej a pravej šľachty ducha, ktorá vníma sexualitu ako prostriedok k povzneseniu sa k duchovným výšinám ďalšieho, nového rozmeru bytia.

Veľmi ťažko však vysvetliť tomu, kto takéto niečo nezažil, aká veľká v tom spočíva cena. Asi tak ťažko, ako nedokážete slepému slovami sprostredkovať zážitok nádhery krásneho letného dňa. Dokážete mu to len opísať, ale nedokážete mu poskytnúť autentickú silu prežitia.

Čo dodať na záver? Iba to, aby sa nám konečne otvorili oči. Aby sme sa konečne prebrali zo slepoty a stali vidiacimi. Aby sme sa konečne odtrhli od nízkosti a vyšvihli nahor. Každý z nás k tomu totiž vlastní silný potenciál a záleží iba na nás, či ho dokážeme správne využiť, alebo ho premárnime tak, ako tomu bolo vždy a ako sa to tu na zemi vo všeobecnosti považuje za úplne normálne.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Jún 11, 2015 3:22 pm

Až ku koreňom všetkého zla...


Rozšíreným javom dnešnej doby je všeobecné sťažovanie sa. Sťažovanie sa na politikov, ktorí klamú a kradnú, na nedostatok práce a zlé pracovné podmienky, na nízku mzdu, na zlé vzťahy medzi ľuďmi, na krízu a na mnoho iných vecí. No a každý z nás vidí príčiny tohto všetkého v niečom inom.

Niekto v pravicovej politike a jej predstaviteľoch, iný zase v politike ľavicovej a jej zástancoch. Niekto v politike USA a štátov Európskej únie a iný vidí zase úhlavného nepriateľa všetkého pokroku v Rusku. Nadáva sa na poslancov a úradníkov, na primátorov a starostov, na policajtov, na banky, na finančné skupiny, pričom každý z nich nesie nepochybne určitý diel viny na tom, že sa nemáme tak dobre, ako by sme chceli.

Ľudia totiž jasne cítia a dennodenne prežívajú, že takým spôsobom, akým to funguje dnes to nie je úplne v poriadku, avšak vo vnímaní príčin tohto stavu sa ich názory rozchádzajú. A práve preto, že sa doposiaľ nenašla tá pravá a skutočná príčina sa pomery stále čoraz viacej zhoršujú. A zhoršujú sa nie len u nás, ale aj z nášho pohľadu v blahobytnom a dobre fungujúcom západe, pričom svetu hrozí i napriek všetkým doterajším opatreniam nová finančná kríza.

Niečo tu musí byť zlé! Musí tu byť nejaká skrytá, neznáma príčina, ktorá dohnala svet do krízy a ktorá neustále spôsobuje ďalšie zhoršovanie pomerov.

Čo je tou príčinou? Kde pramení všetko toto zlo?

Žiaľ, skutočná pravda bude pre mnohých neprijateľnou, pretože nebudú ochotní akceptovať pravého vinníka. Skutočného vinníka, ktorým nie sú ani politici, ani finančné skupiny, ani banky, ale je ním napodiv prostý, obyčajný človek. Je ním každý z nás! Každý jednoduchý a obyčajný človek, ktorý je živiteľom, podporovateľom a udržiavateľom dnešného systému, založeného na osobnom egoizme. Založeného na preferovaní prospechu vlastného ja, a to hoci aj na úkor iných, ak to človeku môže priniesť osobné výhody a osobný prospech.

Áno, väčšina ľudí chce dobro a všemožné výhody predovšetkým pre seba samých. To je jadrom ich životného snaženia. Je ním dosiahnutie osobného prospechu, ktorý je pre nás rozhodujúci a to aj vtedy, ak tým uškodíme niekomu inému a spôsobíme mu stratu. Náš osobný záujem je pre nás prvoradý a ak pri jeho dosahovaní oklameme, podvedieme a ošklbeme iného, mnohokrát to považujeme za vlastnú šikovnosť.

Priznajme si, že život priemerného, obyčajného človeka je vrchovato naplnený osobným egoizmom. Egoizmom, ktorý je vlastný takmer všetkým ľuďom. No a tí, čo sú v tejto oblasti najdôvtipnejšími a najšikovnejšími, tí sa dokázali vyšvihnúť na najvyššie miesta. Na najvyšších miestach spoločnosti, štátov a celého sveta sú majstri našich vlastných chýb. Sú majstri ľudského egoizmu, ktorí dokázali rozvinúť uplatňovanie tohto systému až takmer k dokonalosti. A v súlade s týmto princípom sa neustále snažia aj naďalej dosahovať hlavne svoj osobný prospech, a to za akúkoľvek cenu. Aj za cenu podvodu, klamstva a ožobračovania ľudí, či dokonca celých národov. A to všetko má tendenciu čoraz viacej sa stupňovať. Preto sú bohatí stále bohatšími a chudobní čoraz chudobnejšími.

A celý systém môže fungovať len preto, lebo bežní, obyčajní ľudia sú jeho podporovateľmi. Lebo vnútorne uznávajú tento princíp. Princíp osobného egoizmu v dosahovaní prednostného práva osobného prospechu i na úkor iných, ak na to príde. Priznajme si, že väčšina ľudí koná presne takto, i keď samozrejme v malom a v rámci svojich obmedzených možností. Tí hore, ktorí nám vládnu konajú to isté, ibaže vo veľkom. Oni v tom boli jednoducho „najlepší“ a preto sa dostali až hore. Nemohli by sa však hore udržať a zotrvať tam, ak by sme ich my tu dole nepodporovali. Ak by sme ich nepodporovali uznávaním rovnakých „hodnôt“.

Funkčnosť súčasného systému drží pri živote vnútorný súhlas a vnútorné súznenie väčšiny populácie. Toto súznenie spočíva v uznávaní princípu osobného egoizmu, spojeného s prípustnosťou dosahovania prospechu i na úkor iných.

Väčšina ľudí teda vnútorne schvaľuje systém, v ktorom žijeme. A „majstri“ toho, čo všetci schvaľujeme nám vládnu a ich vláda spôsobuje, že životné pomery sa stávajú čoraz horšími a neudržateľnejšími.

Ľudia však majú čo si zaslúžia! Vo svojich životoch totiž prežívajú dôsledky práve tej „hodnoty“, ktorú sami uznávajú. A jej majstri im vládnu, kým oni ich uznávaním tejto hodnoty podporujú.

Ľudia teda v každodennom živote prežívajú len dôsledky svojho vlastného egoizmu. To, čo sú nútení prežívať pre nich vytvoril egoizmus, ktorý uznávajú. Prežívajú to, čo pre nich vytvorili majstri ich vlastného hodnotového systému.

Ak si toto všetko uvedomíme pochopíme, že je v tom spravodlivosť, ktorá vyráža dych. Spravodlivosť, na základe ktorej ľudia trpia dôsledkom nesprávnych hodnôt, ktoré uznávajú a podporujú. A trpia preto, aby pochopili, že tieto hodnoty nie sú správne. Že práve nesprávnosť hodnôt, ktorým veria a ktoré uznávajú im spôsobuje všetko utrpenie a biedu. Utrpenie, strádanie a biedu, ktorých sa môžu zbaviť len vtedy, ak od „hodnôt“, ktoré ich spôsobujú ustúpia a začnú uznávať hodnoty úplne iné. Úplne opačné!

Ak teda je to v našom prípade osobný egoizmus, ktorý ničí človeka a ľudstvo, egoizmus, ktorý dovoľuje dosahovať osobných výhod a prospechu i na úkor iných, tak jeho opakom je osvietená zásada dbať pri každom úsilí o svoj osobný prospech v úplne rovnakej miere i prospechu iných. Nečiniť jednoducho nič, čo by prinieslo výhody mne samotnému, ale poškodilo by iného. Človek sa musí naučiť hľadieť pri všetkom svojom konaní na záujmy iných v rovnakej miere, ako na svoje vlastné. Toto je princíp, ktorý musí prijať za svoj každý, kto chce, aby bol jeho vlastný život už konečne krajším a harmonickejším. Toto je princíp, ktorého dodržiavaním prestaneme podporovať princíp nesprávny a tým ho prestaneme vyživovať a podporovať. A obluda egoizmu, doposiaľ živená miliardami ľudí začne potom postupne strácať na sile a vitalite. Začne slabnúť a jej hlavní predstavitelia začnú strácať pôdu pod nohami. A tým budú slabnúť i prejavy zla, ktorými démon egoizmu ľudí utláča.

Jedine týmto spôsobom je možné zastaviť zlo a úpadok, ktoré sa vo svete čoraz viacej šíria. Svet musí už raz jednoducho pochopiť, že nikto nesmie kráčať k vlastnému šťastiu po chrbtoch iných. To je zvrátený princíp, ktorému sme uverili a ktorý nám prináša krízy, nepokoje a biedu.

Nie, človek nesmie kráčať za svojimi cieľmi po chrbtoch iných, ale naopak, má druhých podporovať. Má brať na nich a na ich záujmy rovnaký ohľad a ako na seba a svoje vlastne záujmy.

V týchto jednoduchých slovách je skrytá podstata! Podstata všetkého súčasného zla, ale i podstata možného budúceho dobra. Jednotlivci, obyčajní, jednoduchí a prostí ľudia rozhodujú totiž o tom, kam kráča tento svet a v akých hmotných podmienkach budú musieť žiť. Ak budú aj naďalej žiť svojim malým a osobným egoizmom, budú podporovať egoistický systém, ktorého majstri nám budú vládnuť a ničiť nás.

Ak však prestanú živiť túto hydru a začnú byť sami ohľaduplnejšími a ľudskejšími k iným, začnú prihliadať na ich záujmy rovnako, ako na svoje vlastné, potom sa na vrchol spoločnosti budú môcť dostať majstri ich vlastných cností presne tak, ako sa teraz dostávajú na vrchol majstri ich vlastných chýb.

Potom však už ľudia nebudú mať dôvod nadávať na tých tam hore, ale naopak, budú si ich ctiť a vážiť. Všetko toto je totiž zákonitý a veľkou všemúdrosťou univerza riadený dej, na základe ktorého sa ľudstvu, ľuďom a jednotlivcom dostáva neúchylnej spravodlivosti. Neúchylnej spravodlivosti spočívajúcej v tom, že vždy sa im dostane presne toho, čo si zaslúžia.

Staňme sa teda dobrými a nesebeckými a príde k nám dobro preto, lebo si ho zaslúžime. Alebo zostaňme naďalej verní svojmu osobnému egoizmu a budeme žať zlo, biedu, utrpenie a krízy, pretože presne toto si zaslúžime.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pon Júl 13, 2015 1:53 pm

Čo chýba sexuálnej výchove?


Čo podstatného chýba súčasnej koncepcii sexuálnej výchovy? Prečo tak poburuje určité skupiny obyvateľstva? A nie len u nás, ale aj na západe? Prečo i na tak pokrokovom západe prejavujú niektorí rodičia ostrý nesúhlas a svojim odmietaním účasti detí na vyučovaní sa neraz dobrovoľne vystavujú perzekúciam štátu? Vo vyhrotenej podobe dokonca až väzeniu?

Už len pri zbežnom pohľade na zopár obrázkov, nachádzajúcich sa v učebniciach sexuálnej výchovy trebárs v nórskych, alebo nemeckých školách začíname odpoveď tušiť.

Odpor sa dvíha preto, lebo ľudia, ktorí nie sú ešte celkom otupení morálnym úpadkom spoločnosti jasne vnímajú, že v deťoch sú prostredníctvom súčasného ponímania sexuálnej výchovy cielene prelamované a deštruované všetky hranice zdravého studu. Že je v nich prostredníctvom vulgárne exaktnej racionálnosti potlačovaný stud, ktorý v súvislosti s intimitou pociťuje každá normálna ľudská bytosť.

Všetky sexuálne aktivity, ba dokonca i tie menej štandardné majú byť považované za úplne normálne a rovnocenné. Moderný a vzdelaný človek má o nich vedieť a nemá mu robiť žiaden problém otvorene o nich hovoriť tak, ako sa hovorí o tých najprirodzenejších ľudských potrebách, ako je jedenie, oddych, záujmy a podobne.

Isteže je potrebné, aby bol mladý a dospievajúci človek informovaný aj v tejto oblasti, avšak rozhodujúcu úlohu tu má zohrávať správna miera medzi potrebou informovať a zdravým, prirodzeným studom. Medzi týmito dvomi polohami, a zvlášť vo vzťahu k deťom a dospievajúcim, musí existovať citlivá rovnováha. Rovnováha medzi rešpektovaním studu a nutnosťou informovať.

No a práve v nerovnováhe týchto dvoch aspektov spočíva veľká časť celého problému, pretože onou potrebou informovať je v mladých ľuďoch vulgárne racionalistickým spôsobom doslova prevalcované ich prirodzené pociťovanie studu. Je potreté ako niečo prežitého a v dnešnej modernej dobe už zastaralého.

Toto je však jedným z najväčších zločinov, ktorý je v súčasnosti páchaný na deťoch a mladých ľuďoch. Je to zločin, spočívajúci v deštrukcii studu, ktorý má byť naopak rešpektovaný, kultivovaný a podporovaný, ako jedna zo základných zložiek harmonicky rozvinutej a morálne pevne stojacej osobnosti.

Žiaľ, súčasné vnímanie studu je typickým odrazom hodnotového systému dnešnej konzumnej spoločnosti ateistického a materialistického charakteru. Vrcholným ideálom tohto systému je totiž užívanie si. Všetko životné úsilie takýmto spôsobom zmýšľajúcich a jednajúcich ľudí sa upína predovšetkým k získavaniu finančných prostriedkov, ktorých dostatkom si môže človek zabezpečiť tú najširšiu škálu možností, ako si čo najlepšie a po všetkých stránkach užiť svojho života.

Za účelom užívania si získava väčšina ľudí nevyhnutné finančné prostriedky svojou prácou, ale dá sa k ním samozrejme dôjsť aj inak, ak je človek „šikovný“. Existuje totiž stále sa rozrastajúca skupina ľudí, ktorým nič nehovoria nejaké etické, či morálne kritériá. Veď z hľadiska hodnôt dnešnej spoločnosti je dôležitá predovšetkým výška konta a teda solventnosť. To, akými prostriedkami sme tohto cieľa dosiahli je dôležité už menej, alebo vôbec.

A aby človek mohol byť úplne neobmedzeným vo svojom základnom práve užívania si všetkých radostí života, je snahou konzumnej spoločnosti odstrániť v tomto smere všetky obmedzujúce prekážky. No a v súvislosti s našou konkrétnou problematikou ľudskej sexuality je to pociťovanie studu, ktorý začal byť považovaný za niečo zväzujúceho, prekážajúceho a nemoderného.

O tom, že je to práve takto a nie inak svedčí napríklad zrovnoprávňovanie manželských zväzkov homosexuálnych partnerov, alebo dokonca možnosť slobodnej voľby príslušnosti k určitému pohlaviu. Nie je teda vôbec rozhodujúce, akého pohlavia človek je, ale ako sa on sám cíti. Jednoducho povedané, cieľom materialistickej spoločnosti je odstraňovanie všetkých bariér a obmedzení, ktoré by človeku mohli potencionálne prekážať v jeho užívaní si.

Čo je však onen stud, ktorý tak veľmi vadí sociálnym inžinierom dnešnej doby?

Je to niečo, čo máme v sebe v súvislosti s sexualitu hlboko zakorenené. Je to niečo, čo človeka vôbec robí človekom a čo nás odlišuje od zvierat. Zviera totiž stud nepociťuje, ale človek áno.

Prečo?

Pretože stud je prejavom vyššej, ľudskej podstaty! Pretože je to niečo, čo pochádza z najhlbšieho, duchovného jadra našej osobnosti, ktoré presahuje hmotu a naše fyzické telo. A ono najhlbšie duchovné jadro človeka, prichádzajúce z duchovných oblastí bytia sa práve prostredníctvom studu odmieta stotožniť s fyzickým telom, pochádzajúcim z evolučného vývoja a preto v sebe nesúcom určité zvieracie pudy, medzi ktoré patrí i pohlavný pud a s ním súvisiaca sexualita. Ľudský duch sa teda prostredníctvom studu odmieta plne stotožniť so zvieracími pudmi svojho fyzického tela.

Úlohou studu je zušľachtiť pud a posunúť ho na kvalitatívne omnoho vyššiu úroveň. Vôbec to neznamená celibát, ale omnoho ušľachtilejší prístup k sexualite. Znamená to posun od zvieratskosti k skutočnej ľudskej výške a plnohodnotnosti. Stud má človeku slúžiť ako určitý barometer, jasne mu vymedzujúci hranice jeho ľudskej dôstojnosti. Je to však samozrejme možné iba vtedy, ako človek na svoj stud dbá ako na určité základné vodítko. Ak naň nedbá, spreneveruje sa svojej najvyššej a najvnútornejšej duchovnej podstate a klesá na úroveň zvieraťa, pretože sa stotožňuje so zvieracími pudmi svojho fyzického tela a tieto považuje za rozhodujúce a určujúce.

Súčasné poňatie sexuálnej výchovy s jej racionalistickými výkladmi, bez poznania a pochopenia veľkej ceny nevyhnutného protipólu, spočívajúcom v zdravom stude, ktorý je schopný udržať naše sexuálne správanie na výške hodnej človeka, takéto poňatie sexuálnej výchovy je škodlivým spôsobom jednostranné a v skutočnosti ide o otvorenú bránu k zvieratskosti.

A práve disharmónia medzi čisto technickým objasňovaním sexuality a úplným potláčaním studu predstavuje nezdravú a škodlivú jednostrannosť, ktorá vadí ešte zdravo cítiacim ľuďom a rodičom. Rodičom, ktorí sa nenechali prevalcovať konzumnými hodnotami spoločnosti a ktorým záleží na prirodzenom vývoji ich detí, rešpektujúcom ich osobné pociťovanie studu.

Sexuálna výchova, obmedzená prevažne na technické poučenie, v ktorej absentuje poznanie účelu zdravého studu, dávajúceho morálno etický rozmer ľudskej sexualite, takáto sexuálna výchova je zločinom na mladej generácii. Je terorom konzumu, ateizmu a materializmu, namiereným proti skutočnej, najhlbšej a najvnútornejšej duchovnej podstate človeka, prejavujúcej sa zdravým studom.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Aug 06, 2015 4:38 pm

Názor na voľnú lásku


Prevažná väčšina dnešných mužov a žien jedná vo vzťahoch medzi sebou spôsobom, ktorý možno definovať ako voľná láska. Alebo snáď ešte výstižnejšie, voľný sex. Medzi vzájomne sa poznávajúcou dvojicou k nemu totiž dochádza už po prvých stretnutiach, ak nie dokonca pri úplne prvom osobnom styku. Pár desiatok rokov nazad bolo takéto niečo ojedinelé, avšak takzvaný „pokrok“ nemožno zastaviť. Ľudia modernej doby žijú rýchlo a vo vzájomných vzťahoch medzi pohlaviami sa už takmer natrvalo udomácnilo to, čo možno nazvať voľnou a neviazanou láskou.

Ale napriek súčasnému trendu sú tu aj iné názory. Snáď nemoderné, avšak opierajúce sa o niečo vyššie. Názory, snažiace sa klásť na ľudí o trochu vyššie nároky, neponechávajúc ich napospas ich sklonu k pudovosti, zmyselnosti a telesnosti.

Sú to samozrejme ony, v dnešnej dobe tak nepopulárne, ale nadčasové, základné ľudsko – morálno – etické princípy, obsiahnuté v Desatore. V súvislosti s našou problematikou tam narazíme hneď na dve prikázania: Nezosmilníš a Nebudeš žiadostivý ženy blížneho svojho. Ide o naozaj jednoduché príkazy a odporučenia, zrozumiteľné absolútne každému, kto sa chce vo svojom živote riadiť vyššími princípmi a nechce sa stať otrokom svojej pudovosti.

Taktiež neskôr ani Ježiš nijako nezľavoval s týchto požiadaviek Svetla na človeka, ale naopak, ešte ich dokonca radikalizoval. Napríklad v súvislosti s prikázaním Nezosmilníš riekol: „Bolo povedané Nezosmilníš! Ja vám však hovorím: Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“

To znamená, že už nečistá myšlienka na iné pohlavie, myšlienka iba pripúšťajúca možnosť cudzoložstva sa cudzoložstvu rovná. Takáto myšlienka je teda už cudzoložstvom bez ohľadu na to, či došlo aj k jeho fyzickej realizácii. Ak to však dospelo až tam, potom sa ešte znásobuje vina človeka vo vzťahu zákonom k vyššej Moci, dávajúcej celému bytiu morálno etický rozmer.

No a oproti týmto, celkom jasne znejúcim požiadavkám Svetla na bytosť zvanú človek stoja názory ľudí takzvanej modernej doby, nadbiehajúce ľudským slabostiam,  sklonu k nízkosti a živočíšnej malosti, ktorých manifestáciou je to, čo sa vo všeobecnosti nazýva voľnou láskou. Deštruktívnosť takýchto praktík na spoločnosť je však nepopierateľná, čoho svedectvom sú katastrofálne ukazovatele rozpadu partnerských vzťahov.

Pravý, začínajúci vzťah medzi dvomi osobami opačného pohlavia nemá byť totiž stavaný na vzájomnej telesnej príťažlivosti tak, ako je tomu dnes, ale jeho základným predpokladom má byť duševný súzvuk dvojice. Alebo inak povedané, splynutie duší.

No a táto duševná jednota, prostredníctvom ktorej vzniká medzi partermi harmonické doplnenie, takýto stav súzvuku duší potom jednoducho vylučuje niečo podobného, ako neveru, či telesnú túžbu po inom mužovi, alebo žene. Vylučuje ju preto, lebo partneri vyciťujú, že prežívanie takéhoto druhu harmónie duší stojí rádovo omnoho vyššie, ako prežívanie telesného pôžitku pri náhodilých stykoch.

K telesnému spojeniu by teda malo dochádzať iba v prípade dosiahnutia spomínanej duševnej harmónie. Ak totiž takáto harmónia nejestvuje, nijaké sexuálne zážitky ju nemôžu nahradiť. Lebo ak sa dvojice telesnosti dostatočne nabažia, zrazu zistia, že ich už takmer nič nespája a odchádzajú od seba. Žiaľ, odchádzajú od seba mnohokrát iba preto, aby hľadali svoje šťastie v novom, rovnako povrchnom vzťahu.

Voľná láska je falošná cesta, ktorá nám nikdy neprinesie šťastie a želaný stav partnerskej harmónie, pretože prostredníctvom voľnej lásky nemožno dosiahnuť ničoho, čo by bolo hodnotnejšieho, alebo trvalejšieho charakteru.

Z tohto dôvodu by bolo užitočné omnoho viac hovoriť verejnosti a predovšetkým mladým ľuďom o skutočných kritériách pravého vzťahu, s ktorých najdôležitejším je vzájomná duševná harmónia a duševný súlad partnerov. Nesprávne predstavy o voľnej láske, snažiacej sa čo najrýchlejšie siahať po zmyselných zážitkoch, mylné predstavy o voľnej láske, ktorých sú plné knihy, časopisy, filmy, ako i život sám totiž nemôžu nikomu priniesť nič dobrého, ani nič trvalejšieho.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pia Sep 04, 2015 5:07 pm

Tragédia inštitucionalizovanej viery

Ak sa niekto nedokáže poučiť zo starých chýb, musí ich neustále opakovať. A ak niekto neustále opakuje rovnaké chyby v duchovnej oblasti, nikdy sa nemôže povzniesť nahor. Nevyhnutne stagnuje, alebo dokonca upadá.

Konkrétnym účelom tohto textu je snaha o poučenie sa z dôsledkov osudového konfliktu Ježiša Krista s vtedajšou inštitucionalizovanou cirkvou. Ježišov príbeh je totiž príbehom rebela, ktorý prišiel do konfliktu s inštitúciou. Do konfliktu so vtedajším plne inštitucionalizovaným židovským náboženským systémom.

Išlo o náboženský systém, ktorý mal svoju pevnú hierarchiu, svoje školy, svoj spôsob výučby, svoje vyhranené názory a svoj vlastný pohľad na pravdu. Toto náboženstvo malo svoje nezanedbateľné spoločenské postavenie, kontakty a vplyv na mocných vtedajšieho sveta. Jednoducho povedané, išlo o duchovno mocenskú inštitúciu, spoločensky dôveryhodného charakteru presne tak, ako je tomu i dnes v rámci kresťanstva.

A zrazu sa odkiaľsi z neznáma vynorí človek s odlišným, ale mimoriadne silným a široké masy priťahujúcim učením. Ide o človeka, stojaceho v určitej opozícii voči onej nespochybniteľnej duchovnej inštitúcii. Človeka, vysvetľujúceho mnohé dôležité duchovné pravdy inak a ostro kritizujúceho chyby predstaviteľov oficiálneho náboženstva.

Treba však povedať, že podobné náhle objavenie sa samorastlého proroka nebolo v tej dobe v Izraeli žiadnou výnimkou. Vtedy totiž nebola núdza a rôznych samozvaných prorokov, okolo ktorých sa zhromaždilo väčšie, alebo menšie množstvo poslucháčov a stúpencov.

Nebezpečenstvo onoho nového proroka však spočívalo v tom, že jeho učenie pôsobilo mimoriadne silne a priťahovalo celé masy, ktoré boli okrem sily slova priťahované i nevídanými divmi a zázrakmi.

Argumentačná sila nového proroka, zázraky a odlišná interpretácia mnohých dovtedy zaužívaných duchovných právd začali v mnohých ľuďoch vzbudzovať oprávnené otázky: Ako je to teda s naším náboženstvom a s podstatou jeho učenia? Majú kňazi pravdu naozaj vo všetkom? Nemýlia sa snáď v niečom? Nie je snáď pravda na strane nového proroka?

Konflikt Ježiša s predstaviteľmi židovského náboženstva bol konfliktom medzi nositeľom Pravdy a cirkevnou inštitúciou. A táto inštitúcia, cítiac sa byť spochybňovaná a ohrozená, avšak majúca pozemskú moc a vplyv, začala usilovať o Ježišov život a nakoniec ho i o život pripravila.

V argumentačnej rovine sa totiž voči Pravde postaviť nedalo a preto sa musela nájsť nejaká vhodná zámienka, na základe ktorej bol nepohodlný a rebelantský nositeľ Pravdy odstránený.

Aké nám z toho všetkého plynie poučenie? Poučenie, ktoré z týchto tragických udalostí nebolo doteraz kresťanstvom vyvodené?

Poučenie spočíva v poznaní, že náboženský systém, ktorý dospeje k určitému stupňu inštitucionalizácie a zakonzervuje sa sám v sebe, uzurpujúc si právo na absolútnu pravdu, sa časom stáva neprístupným voči všetkému ostatnému. I voči tomu, čo by eventuálne mohlo prichádzať z Pravdy.

Takéto je teda poznanie, ktoré malo vyvodiť kresťanstvo z osudového konfliktu Ježiša so židovským náboženstvom, pretože každý inštitucionalizovaný náboženský systém sa nachádza v úplne rovnakom nebezpečí. Vrátane kresťanstva samotného!

Malo sa z toho vyvodiť poznanie, že Pravda môže prísť úplne odinakiaľ, ako z oficiálneho náboženského systému, ktorý má neblahú tendenciu skostnatieť a uzavrieť sa sám do seba v presvedčení vlastnej neomylnosti.

V takejto kritickej sebareflexii kresťanstva by spočívala veľkosť ducha. Avšak v presadzovaní nespochybniteľnej pravdy a neomylnosti akéhokoľvek náboženského systému sa skrýva neschopnosť poučiť sa z toho, čo sa stalo pred dvetisíc rokmi Ježišovi.

Príliš rozumovým a ješitným sa totiž časom stáva každé inštitucionalizované náboženstvo. Tak rozumovo ješitným, že si začne vyhradzovať právo dokonalého rozpoznávania toho, čo je Pravda a čo Pravda nie je. Rovnako, ako si to za čias Ježiša vyhradili zákonníci, farizeji a kňazská elita. Cítili sa totiž nanajvýš kompetentnými, aby rozoznali prichádzajúceho Mesiáša. Že sa zmýlili a že Mesiáša boli schopní spoznať skôr obyčajní, prostí rybári svedčí o tom, do akej miery môže inštitucionalizácia náboženského systému vzdialiť jeho príslušníkov od skutočnej Pravdy.

Každá inštitucionalizácia je totiž spojená s racionálnosťou a rozumovosťou, ktorá postupne prekrýva to citovo vrúcne. To vrúcne citovo živé, čo robí človeka človekom a čo mu dáva v jeho vrúcnosti citu vyciťovať to, čo pochádza z Pravdy.

Kto sa však o toto opieral a v tomto zmysle jednal, mohol v osobe Ježiša Krista spoznať Mesiáša. Kto však uveril inštitúcii vtedajšej cirkvi, postavil sa proti Bohu a proti Pravde.

Prečo je o tom potrebné hovoriť práve takýmto spôsobom? Pretože tak, ako tomu bolo vtedy je tomu aj dnes! Vôbec nič sa nezmenilo! Aj dnes je napríklad možné vypozorovať určité varovné znaky povýšenosti v katolíckej cirkvi, ktorá všetkých ľudí, nenachádzajúcich sa bezprostredne v jej vlastnej hierarchickej štruktúre označuje ako laikov. Tým je nepriamo povedané, že oni sami sú profesionálmi a že teda stoja bližšie k Pravde a k Stvoriteľovi, ako obyčajní veriaci. Tým je tiež nepriamo povedané, že oni sú tými najkompetentnejšími posúdiť, či niečo pochádza, alebo nepochádza z Pravdy. Každému vnímavému človeku musí byť predsa jasné, že sa tu zotrváva presne na tom istom postoji a v tom istom omyle, ako za čias Krista.

Avšak príbeh Ježiša je príbehom svedčiacim o opaku! Je príbehom konfliktu nositeľa Pravdy s inštitúciou, ktorá sa mýlila! Takéto poučenie však kresťanstvo z tragického diania spred dvetisíc rokov doposiaľ nevyvodilo.

Zotrvávanie v tej istej chybe, ktorú robili náboženskí predstavitelia vtedy, robia ju aj dnes a vôbec sa z nej nepoučili však znamená, že keby Ježiš prišiel na zem znovu, znovu by narazil na ľudí kompetentných, ktorí by kompetentne posúdili, či ide o Posla Najvyššieho, alebo nejde.

Nie, nikto nie je duchovne slobodný, ak bezvýhradne verí inštitúcií! Človek musí byť otvorený voči všetkému, čo ku nemu prichádza. I voči cirkvám, ich myšlienkam a názorom, pretože aj tam sa nachádza mnoho dobrého. Musíme si však zachovať slobodu vlastného cítenia a zvažovania, na základe ktorej budme schopní samostatne posúdiť, kde sa nachádza skutočná Pravda. Rozhodovať sa musíme podľa hlasu nášho srdca! Jedine takto totiž jedná duchovne slobodný a vnútorne živý človek.

Kto sa však pri svojom rozhodovaní spolieha na inštitúciu a dobrovoľne jej prenecháva svoju plnú dôveru, ten nie je duchovne slobodný. Ten je iba poslušnou ovcou stáda, ktorá pôjde poslušne i proti Bohu, i proti Pravde. Ovcou, ktorá bude na čísi povel kričať "ukrižuj" tak, ako sa to stalo za čias Krista. Ibaže dnes sa to stane inou formou, ale podstata zostáva úplne rovnaká.

Dnešná doba však už nemá byť dobou slepo poslušných, ale naopak, duchovne slobodných ľudí. Ľudí otvorených svojmu srdcu, svojmu vlastnému cíteniu a svojmu najhlbšiemu vnútru, ktoré im ako jediné môže ukázať správny smer.

Takto hrdo a samostatne by mal v dnešnej dobe duchovne stáť každý z nás. Je však nesmierne smutné, keď človek vidí veľké množstvo dobrých ľudí, poznačených otrockým znamením slepej poslušnosti duchovným inštitúciám. Tým duchovným inštitúciám, ktoré sa svojho času tak tragicky zmýlili vo vzťahu k osobe Ježiša Krista a ktoré, nepoučiac sa z toho, sa vo vzťahu k skutočnej Pravde mýlia i dnes.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pia Okt 09, 2015 2:53 pm

Je nepochybné, že sa v dnešnej dobe stávame svedkami určitého exodu národov. Do pohybu sa dali masy, ktoré v krátkodobom i dlhodobom horizonte zmenia tvár Európy. A blahobytná Európa vo svojej zaslepenosti netuší, že z tohto vzájomného stretu kultúr výjde napokon víťazne tá, ktorá je duchovne a morálne progresívnejšia. Alebo maximálne zjednodušene povedané tá, ktorá vykazuje intenzívnejšiu vieru v Boha.

Keďže európske národy starnú a to znamená, že v budúcnosti bude čoraz menej ľudí v aktívnom veku a čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku, rozhodlo sa Nemecko riešiť túto situáciu prijímaním utečencov, ktorých chce ročne prijať až okolo milióna.

Áno, západný svet je zvyknutý dívať sa na všetko iba cez peniaze. Najskôr vyciciavali africké i ázijské štáty ako svoje kolónie. Neskôr, po ich formálnom osamostatní tak činili prostredníctvom hospodárskeho kolonializmu, čiže ekonomickým ovládnutím všetkých strategických zdrojov daného štátu. A ak sa niektorý z afrických, alebo arabských štátov nechcel dať ožobračovať, alebo ak sa inak vymkol ich kontrole, jednoducho ho zničili vojensky. Viď Líbya, Irak, či teraz najnovšie Sýria.

Okrem toho je ešte treba vziať do úvahy nepriaznivé zmeny klimatických podmienok, spôsobené ekologickým znečistením. Toto znečistenie má opäť v najväčšej miere na svedomí práve takzvaný vyspelý svet, zatiaľ čo jeho najhorší dopad je predovšetkým na africké krajiny.

No a teraz, keď na základe všetkých, vyššie uvedených činiteľov dochádza k masovému exodu ľudí, unikajúcich z neznesiteľných životných podmienok, vo veľkej miere priamo vyvolaných, či spôsobených západným svetom, chce si teraz Západ riešiť vlnou prisťahovalectva svoje populačné problémy.

Avšak z krčahom sa chodí na vodu iba potiaľ, kým sa nerozbije! Masový exodus obyvateľstva islamskej viery bude mať za následok deštrukciu súčasnej podoby Európy, pretože Európa hodnotovo upadá a dôsledkom toho sa dostávajú do popredia hodnoty islamské. Lebo všetko to, čo v je zákonitostiach nášho univerza progresívnejšie si nakoniec musí podrobiť to a zvíťaziť nad tým, čo upadá.

Porovnajme si preto hodnoty priemerného Európana s hodnotami islamských utečencov, aby sme pochopili, prečo musíme padnúť a byť nakoniec porazení. Prečo musíme nevyhnutne padnúť a byť porazení, ak sa hodnotovo opäť neschopíme a tým sa nestaneme vývojovo progresívnejšími. Ak totiž toto nedokážeme, zhltne nás islam! Ale tak to napokon bude spravodlivé, pretože kvôli nášmu hlbokému vnútornému úpadku si ani nič iného nezaslúžime.

Európa bola postavená na kresťanských hodnotách a prostredníctvom nich dospela k svojmu rozkvetu. Tisíce chrámov, katedrál i obyčajných kostolíkov po celom území Európy sú toho rukolapným dôkazom. Viera kresťanskej Európy v Boha a s touto vierou spojené hodnoty predstavovali teda onen progresívny základ, z ktorého vzniklo všetko, čo tu dnes máme.

Rozkvet, smerujúci až do súčasnej podoby blahobytu mal však za následok bujnenie pýchy a domýšľavosti ľudí na to, čo dosiahli. Začali sa totiž domnievať, že všetkého bolo dosiahnuté iba vlastnými silami a že teda náboženstvo, duchovnosť a viera v Boha, ktoré im boli dovtedy životodárnou morálnou oporu už nepotrebujú. Že takéto niečo je už prežitkom. A svoju vieru v Boha nahradili vierou v peniaze, zisk a matériu.

Duchovnosť sa v Európe čoraz viacej stráca a ľudia sa stávajú čoraz väčšími materialistami. A ich materializmus a ateizmus deštruuje a relativizuje skutočné hodnoty, ktoré boli oporou obyvateľstva Európy po celé stáročia.

V prvom rade je relativizovaná základná bunka spoločnosti, a síce rodina. Klasické manželstvo sa pomaly stáva minulosťou a ľudia žijú vo voľných partnerských zväzkoch. Relativizované je však i partnerstvo ako také, pretože partnermi sa môžu stať aj osoby rovnakého pohlavia. Ba dokonca najnovšie je už relativizovaná i sexuálna orientácia každého jednotlivca, pretože túto si je možné v slobodnej spoločnosti úplne slobodne vyberať, ako tvrdí teória rodovej rovnosti.

Túžba ľudí modernej spoločnosti mať čo najviac a čo najviac si užiť má za následok klesajúce počty novo narodených detí, ktorých vyšší počet v rodine vnímajú moderní rodičia ako prekážku vo svojom osobnom, nerušenom užívaní si života.

Média, či už elektronické, alebo printové sú preplnené množstvom nízkosti, vulgárnosti, násilia a plytkosti, ktorých sledovanie je považované za oddych a za určitý spôsob trávenia voľného času.

A navyše, vedomie a podvedomie ľudí je prostredníctvom pôsobenia médií neustále smerované k pseudohodnotám dnešnej západnej civilizácie, ktorými je mať a užiť si. Toto je moderné náboženstvo Európy! Toto je naša modla, ktorej sa klaniame!

No a v protiklade s uvedenými hodnotami priemerného Európana sa teraz pozrime na hodnoty islamského sveta, ktoré ku nám prinášajú davy utečencov.

V prvom rade je to silná viera v Boha. Lebo napriek mnohým negatívam, ktoré je možné vytknúť utečencom, či islamu ako takému, je už iba táto jedna jediná vec hodnotou, veľmi ostro kontrastujúcou s narastajúcou bezbožnosťou Európy.

V bývalých kresťanských chrámoch, ktoré už nemá kto navštevovať, trebárs v Holandsku, sa zriaďujú sklady, obchody, alebo reštaurácie. Mešity však prázdnom nezívajú a na Európskom území je ich naopak budovaných čoraz viac. Toto hovorí samo za seba! Toto nám jasne ukazuje, čo je dnes na ústupe a čo na vzostupe.

A od úpadku viery v Boha sa nevyhnutne a logicky odvíja i úpadok všetkých ostatných hodnôt s tým súvisiacich.

Oproti európskemu rozkladu rodiny preferuje naopak islam rodinu pevnú, z ich pohľadu tradičnú a súdržnú. Nezdravé precedensy, ako napríklad registrované partnerstvá sú v islamskom prostredí pravdivo označené ako niečo, čo nie je správne a preto ani spoločensky prijateľné.

Veriaci islamského náboženstva nie sú natoľko zmanipulovaní blahobytom, aby sa im túžba po užívaní stala prekážkou populačného rastu. Ich populácia bude teda celkom určite perspektívne vrastať, kým ta naša ubúdať.

Okrem toho si islam striktne zachováva svoje osobitosti, neabsorbuje nič cudzie, neprispôsobuje sa a ani sa neasimiluje.

A keďže všetko je v islame pevne spojené s náboženstvom, ich spoločenstvá nepreferujú mediálne šírenie najrozličnejších úpadkových hodnôt, ktorými sa dennodenne sýti bežný Európan. Namiesto každodennej dávky mediálneho balastu sú naopak muslimi každý deň päť krát vyzývaní k modlitbám.

Samozrejme, že existuje veľmi mnoho chýb a nedostatkov, ktoré je možné vytknúť islamskému svetu. Ale zároveň existuje i veľké množstvo toho, čo je možné vytknúť bežnému Európanovi. Avšak z hľadiska základného hodnotového smerovania a z hľadiska vyšších, univerzálnych zákonitosti začína byť islam progresívnejším a z tohto dôvodu je i na vzostupe.

Nech nás totiž nemýli skutočnosť, že utečenci prichádzajú do Európy ako chudáci, potrební pomoci. Tak to síce na prvý pohľad vyzerá, avšak morálne už začínajú mať nad nami navrch. Oni majú vieru v Boha, zatiaľ čo my len vieru v peniaze a hmotu. Ich viera je teda rádovo omnoho vyššia a v zákonoch tohto univerza vždy nakoniec zvíťazí to, čo stojí vyššie. To progresívnejšie totiž nemožno zastaviť! Je to čosi ako evolúcia! Čo sa nie je schopné udržať vo vyšších hodnotových štandardoch univerza musí nevyhnutne ustúpiť z cesty tomu, čo sa stáva hodnotovo progresívnejším. A práve tohto sme dnes v Európe svedkami.

Zachovanie Európy v takej podobe, v akej ju poznáme dnes je možné jedine návratom k duchovným a morálnym hodnotám, na ktorých bola pôvodne vybudovaná a prostredníctvom ktorých dospela k svojmu rozkvetu.

Ak sa však úpadkové, zúfalé relativizovanie všetkých vyšších hodnôt a tupý, prázdny materializmus zažrali do nás až tak hlboko, že toho schopní nebudeme, potom si nezaslúžime nič iného, ako to, k čomu sa v Európe schyľuje. Lebo nami samými zvolená cesta úpadku nie je a nikdy nemôže byť progresívnou cestou ďalšieho vývoja v účinkoch dokonalých zákonov nášho univerza, ktoré takéto niečo z dlhodobého hľadiska ostro vylučujú.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pia Okt 30, 2015 7:45 pm

Začiatok konca Európy?


Situáciu, ktorá v Európe nastala v súvislosti s utečenckou krízou je možné v istom zmysle pripodobniť k obdobiu pádu Rímskej ríše. Rímska ríša bola totiž ku svojmu koncu už tak prehnitá a mravne zdegenerovaná, že ju nakoniec zdolali hordy barbarov. Zdolali ju hordy barbarov, ktoré síce stáli kultúrne omnoho nižšie, avšak práve pre svoje nízke vývojové postavenie mali celý svoj ďalší vývoj ešte stále pred sebou.

Rímska ríša vtedy a aj my dnes sme dosiahli akéhosi vrcholu vývoja, ktorý je možné dosiahnuť čisto hmotným, racionálnym a materialistickým snažením a ďalej už nemáme čo ponúknuť. Dosiahli sme relatívne vysokej miery blahobytu, ktorá ale mala za následok vznik náboženstva konzumu a užívania si. A táto túžba po užívaní si sa stala jednou zo základých hodnôt európskej civilizácie, s ktorou kráča ruka v ruke mravná skazenosť, chamtivosť, bezohľadnosť, nečestnosť, nespravodlivosť a tak ďalej, a tak ďalej. Už jednoducho vývojovo nekráčame do kopca, ale z kopca.

Vo svojej túžbe mať stále viac, ovládať iných a najlepšie celý svet, vykorisťovali Západné krajiny Afriku i arabské štáty a ak sa im postavili na odpor, zničili ich vojenskou silou. A z týchto, za výdatného prispenia Západu ekonomicky a vojensky zruinovaných krajín sa k nám, akoby v nevyhnutných spätných účinkoch valia masy novodobých „barbarov“, aby položili, dorazili a pohltili morálne prehnitú Európu. A Európa je už tak morálne zdevastovaná, že ani nie je schopná vnímať, čo je v tomto prípade pre ňu dobré a čo zlé.

Ak ale nechceme dopadnúť ako Rímska ríša, ktorá sa hodnotovo vyčerpala a pre stratu všetkých vyšších a ušľachtilejších hodnôt padla a bola pohltená barbarmi, ak takémuto niečomu chceme v našom prípade naozaj zabrániť, musíme sa opäť obrátiť k pravým hodnotám. Musíme teda pomyselným spôsobom začať opäť kráčať vo svojom vývoji hore kopcom, to znamená smerom k spravodlivosti, čestnosti, duchovnosti a k Bohu.

Veď napríklad Európa stratila kvôli svojej poživačnosti i schopnosť vlastnej reprodukcie. Mladé páry totiž nemajú v prevažnej miere viac, ako jedno dieťa, pretože viacero detí by im už bránilo v možnostiach ďalšieho, nerušeného užívania si života. A tento populačný deficit je tiež jednou z príčin, pre ktorý Nemci prijímajú utečencov. Avšak takých utečencov, ktorí sa kultúrne nikdy neprispôsobia, ale naopak, budú k svojmu obrazu pretvárať Európu.

Európe môže pomôcť iba jediné! A to jej návrat k pravým hodnotám a odvrátenie sa od tupého materializmu a prázdneho, konzumného spôsobu života, ktorý ju dohnal k takému rozvratu a k takej relativizácii všetkých hodnôt, že už ani nie je schopná rozlišovať dobré od zlého. Že už ani nevidí, ako si píli konár sama pod sebou.

Avšak každý, kto si je vedomý jedinej možnej cesty k záchrane, spočívajúcej v príklone k pravým hodnotám, by mal začať za ne bojovať. Bojovať v prvom rade v sebe samotnom! A potom i vo svojom okolí, pretože len toto jediné môže zabrániť nášmu pádu, ku ktorému musí nevyhnutne dôjsť, ak sa hodnotovo nespamätáme. Lebo všetko vývojovo neperspektívne sa musí v zákonoch tohto univerza jedného dňa nevyhnutne zrútiť, aby na jeho troskách mohlo vzniknúť niečo iného a perspektívnejšieho.

PS. Ak používam slovo „barbari“, ktoré by sa snáď mohlo niekoho dotknúť, treba si uvedomiť, že týmto slovom označovali starovekí Rimania kultúrne zaostalejšie národy. Avšak paradoxne, národy Rimanmi označované ako barbari sa na úsvite Rímskej ríše ukázali byť vývojovo omnoho životaschopnejšími a progresívnejšími ako tí, ktorí sami seba považovali za nositeľov svetovej kultúry. Na sklonku Rímskej ríše sa totiž nakoniec stali morálnymi barbarmi samotní Rimania a pre ich vlastné, morálne barbarstvo ich nakoniec zdolali a zničili práve tí, ktorých oni označovali za menejcenných, čiže za barbarov. I v týchto skutočnostiach môžeme nájsť paralelu so súčasným dianím v Európe.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pia Nov 27, 2015 7:06 pm

Prečo vládne svetu útlak a neprávo


Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, vládnu na našej planéte rôzne formy útlaku. Existuje napríklad skupina ľudí, ktorí tvrdia, že najväčším svetovým utláčateľom sú USA. Tie vraj majú prsty vo všetkých ozbrojených konfliktoch po celom svete za posledných 60 rokov. Hovorí sa, že USA sú svetovým hegemónom, ktorý sa snaží dostať všetky národy do svojho područia, aby ich mohol ovládať a profitovať z nich.

Malé národy majú iba dve voľby. Buď sa stanú vazalmi dobrovoľne, a to prostredníctvom USA financovaných a riadených, akože demokratických revolúcií, alebo nedobrovoľne, a to prostredníctvom priamej vojenskej intervencie.

Odolať môžu iba silné národy, ktoré sa na jednej strane dokážu vyhnúť vlastnej vnútornej destabilizácii, riadenej prostredníctvom veľvyslanectiev USA v daných štátoch, prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií a podobne. Na druhej strane sú to národy, ktorých vojenský potenciál nedovolí USA a ich západným spojencom šíriť ich typ demokracie prostredníctvom bombardovania a vojenskej sily.

Okrem toho ale existuje iná skupina ľudí, ktorá považuje za potencionálneho svetového hegemóna Rusko. Rusko, kde podľa ich názorov v súčasnosti vládne diktatúra a nesloboda.

Ďalším veľkým svetovým hráčom je Čína. Čína patrí k jedným z notoricky najznámejších potlačovateľov ľudských práv, čo však USA, Európskej únii, ani Rusku nebráni v čulej hospodárskej a obchodnej spolupráci.

Všade, kde sa len pozrieme je teda vidieť útlak, nespravodlivosť a porušovanie ľudských práv. Milióny ľudí žijú pod stálym ekonomickým tlakom, bohatí čoraz viacej utláčajú – chudobných, aby sa na ich úkor stali ešte bohatšími. Stále viac sa stupňujú požiadavky a zvýšené nároky na zamestnancov, oficiálne nazývané racionalizáciou.

Na človeka dneška teda zo všetkých strán dolieha útlak. Veľkou otázkou však zostáva, kto za to môže? USA? Rusko? Kapitalizmus? Kríza? Zbohatlíci a finančné skupiny? Kto z nich je skutočným pôvodcom útlaku súčasného človeka? Kto nesie hlavnú vinu?

Pravda zvyčajne bolí! Pravda býva totiž trpká. No a touto pravdou je skutočnosť, že nikto a nič z toho, čo bolo menované nie je hlavnou príčinou nášho útlaku. Nie je to ani USA, ani Rusko, ani kapitalizmus, ani kríza, ani zbohatlíci, ani finančné skupiny. Tým nemá byť povedané, že prostredníctvom nich na nás nedolieha útlak, ale oni nie sú hlavnou príčinou. Oni sú len dôsledkom! Dôsledkom príčiny, ktorá tkvie hlboko v ľuďoch samotných! Dôsledkom príčiny, ktorá splodila týchto strojcov útlaku.

Podstata totiž spočíva v tom, že jediné, čo môže človeku zaručiť skutočnú slobodu je sloboda ducha! Sloboda jeho ducha, usilujúceho sa nahor! Nahor, smerom k výšinám! Smerom k Bohu!

Skutočne slobodný je teda len človek, ktorý usiluje k Bohu a snaží sa o život podľa tých najvyšších duchovných ideálov, ktorými sú česť, dobro a spravodlivosť. Skutočne slobodným je len človek, ktorý usiluje k Bohu prostredníctvom života podľa jeho Vôle a jeho Zákonov.

Kto takto nejedná, stráca slobodu! Stáva sa z vlastnej vôle neslobodným! Zneslobodzuje totiž svojho ducha, ktorý v ňom túži po Svetle. A táto jeho vlastná vnútorná nesloboda, toto jeho vlastné spútanie ducha v jeho rozlete je onou nepoznanou, pravou príčinou jeho vonkajšej neslobody. Lebo na základe tejto vnútornej neslobody sa postupne formujú vonkajšie a viditeľné dôsledky, ktoré prostredníctvom útlaku zneslobodzujú ľudí navonok.

Z vnútornej neslobody človeka, z vnútornej neslobody jeho ducha, ktorému je trvalo bránené v jeho prirodzenom pohybe smerom nahor, práve z takejto dobrovoľnej vnútornej neslobody vyrastá košatý strom veľkého množstva vonkajších neslobôd, ktoré ľudí gniavia.

Medzi obľúbenú argumentácia materialistov a ateistov patrí tvrdenie, že oni sa predsa tiež snažia o dobro, spravodlivosť a čestnosť bez toho, že by k tomu potrebovali Boha.

Ak je pravdou, čo o sebe tvrdia, môžu byť považovaní za dobrých ľudí, avšak žiaľ, už nie za ľudí duchovne slobodných. Nie sú duchovne slobodnými, pretože ich duch je utlačovaný a potlačovaný nesprávnym nazeraním na realitu. Ich rozum, reprezentovaný ateistickým a materialistickým názorom na život totiž potlačuje ich ducha a zamedzuje mu voľný, slobodný vzlet smerom k výšinám. Smerom k Bohu. A práve v tejto rozumom spôsobenej neschopnosti napĺňať potreby vlastného ducha sa skrýva jeho útlak a zneslobodenie.

Áno, človek môže byť utlačovaný najrozličnejšími spôsobmi. Najrozličnejšími spôsobmi môže činiť neslobodným svojho vlastného ducha. Môže tak činiť svojim materializmom a ateizmom. Môže tak činiť tvrdošijným zotrvávaním vo svojich chybách a nedostatkoch. Môže tak činiť upnutím sa na nesprávne postoje a názory. Môže tak činiť svojou nečestnosťou, nespravodlivosťou a zlom. Môže tak činiť svojim upnutím sa na dogmy a scestné duchovné učenia.

Týmito a mnohými inými podobnými vecami sa človek sám vnútorne zneslobodzuje, pretože nimi zamedzuje rozletu svojho ducha, túžiaceho po výšinách, po dobre a ušľachtilosti.

A tento vnútorný útlak, v ktorom dobrovoľne žije väčšina ľudí dáva rozhodujúci podnet k postupnému formovaniu sa, a nakoniec i sformovaniu sa útlaku vonkajšieho. A tak, v logickom chode diania sa nakoniec to vnútorné zhmotní navonok. Vnútorný útlak ducha sa premietne do útlaku vonkajšieho.

Avšak to vonkajšie, čo nás tiesni nie je príčinou! Je len nevyhnutným dôsledkom skutočnej príčiny, ktorou je naše dobrovoľné spútanie ducha.

Dovtedy, kým sa človek nestane duchovne slobodným a nezačne smerovať k Bohu, k naplňovaniu jeho Vôle a jeho Zákonov, teda tam, kam v ňom túži kráčať jeho duch, dovtedy ho budú utláčať všetci vonkajší utláčatelia, pretože on sám trestuhodne utláča vlastného ducha.

Bolo totiž napísane: „Oko za oko, zub za zub!“

Tieto slová nehovoria o ničom inom, ako o spravodlivom Zákone spätného účinku, ktorý v praxi znamená, že za zlo sa nám nevyhnutne navráti zlo, za nečestnosť budeme sami postihnutí nečestnosťou, za nespravodlivosť sa aj nám dostane nespravodlivosti a za útlak útlaku! To, čo človek prechováva v skrytosti svojho vnútra, to, aký vnútorne naozaj je, to ho bude napokon biť navonok! Taká je Spravodlivosť Najvyššieho, ale zároveň aj jeho Láska. Láska, spočívajúca v tom, že pod bolestnými údermi zvonka má človek spoznať, aký v skutočnosti vnútorne je. Má spoznať, aké omyly a chyby skrýva vo svojom vnútri. Vonkajšie údery osudu mu to často napomáhajú rozpoznávať až príliš rukolapným spôsobom.

Ak teda trpíme útlakom, najmenšiu mieru viny za to nesú jeho strojcovia a uskutočňovatelia, pretože najväčšiu mieru viny za to nesieme my samotní! Lebo útlakom vlastného ducha sme si zasiali a živíme útlak vonkajší, ktorý nás tiesni a nedopraje nám voľne dýchať.

Zbaviť sa ho môžeme len vtedy, ak sa zbavíme jeho vnútornej príčiny. Ak sa ale vnútornej príčiny nezbavíme, môžem donekonečna bojovať proti všetkým našim utláčateľom a nič na tom nikdy nezmeníme. To, čo zmeníme budú vždy len vonkajšie formy. Ak totiž odstránime jedných, na ich miesto prídu druhí. Ak zmeníme jeden systém, upadneme do útlaku systému druhého, pretože my sami sme sa vnútorne vôbec nezmenili. A preto sa nám v zmysle Zákona: „oko za oko, zub za zub“ bude za našu vnútornú neslobodu dostávať neslobody vonkajšej.

Bolo by však veľkým omylom vidieť v našich utláčateľoch akýchsi uskutočňovateľov Vôle Najvyššieho. Tak to nie je! Utlačovanie iných je zločinom, na ktorý sa je treba pozerať v zmysle Ježišových slov, určených Judášovi: Syn Boží síce kráča cestou, ktorou ísť musí, ale beda každému, kto ho zrádza. Veru hovorím vám, bolo by pre neho bývalo lepšie, keby sa nebol vôbec narodil.

Ak prispôsobíme tieto slová našej téme, budú znieť asi takto: Vonkajší útlak je nevyhnutným dôsledkom útlaku vnútorného, ktorým si ľudia samotní spútavajú a zneslobodzujú vlastného ducha. Beda však všetkým utláčateľom, pretože dôsledky ich zvráteného konania, ktoré im raz Božia Spravodlivosť vrhne do tváre, budú musieť byť pre nich zničujúce.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pia Dec 25, 2015 7:38 pm

Aký je zmyslel staroby a čakania na smrť?


Položili ste si niekedy otázku, aký má vlastne zmyslel neskorá staroba, nemohúcnosť, choroba a odkázanosť na iných, javiace sa ľuďom aktívneho veku ako niečo bezvýchodiskového? A nie len im, ale aj mnohým starým ľuďom samotným?

Pod tlakom bezvýchodiskovosti, s víziou stupňujúcej sa choroby a bolestivého zomierania potom často zvažujú myšlienku dobrovoľného odchodu zo sveta. A sú aj takí, ktorí eutanáziu i uskutočnia, aby sa podľa ich názoru vyhli zbytočnému utrpeniu.

Eutanázia sa totiž súčasnému, modernému a materialistickému človeku javí z jeho uhla pohľadu ako dobré a humánne riešenie. Veď predsa aj zvieraťu, ktoré trpí a niet mu už pomoci zvykneme uľahčiť jeho utrpenie a smrťou ho od neho oslobodiť. Prečo by sme teda mali nechať trpieť ľudí, ak im už niet pomoci?

Áno, takto racionálne, ba dokonca i humánne sa musí javiť tento problém materialistom a ateistom, avšak len preto, lebo nepoznajú pravý zmysel staroby, choroby, utrpenia, nemohúcnosti a čakania na vlastnú smrť. Zmysel, presahujúci materialisticko ateistické vnímanie sveta.

Skúsme sa teraz trochu vžiť do situácie veľmi starého človeka. Už dávno je za ním jeho kariéra a bývalá práca. Keď odišiel do dôchodku, z času na čas sa ešte stretával so svojimi kolegami, ale teraz ho z nich navštevuje len málokto. Manželka, s ktorou si rozumel zomrela a keďže sa začali množiť zdravotné problémy a on sa nevedel sám o seba postarať, dali ho deti do domova dôchodcov. A pretože každé z jeho detí má dosť svojich vlastných starostí, ich návštevy bývajú čoraz redšie.

Mesiac čo mesiac ho pomaly opúšťajú sily a on sa stáva čoraz bezvládnejším. Kvôli nemohúcnosti musel zanechať i svoje posledné záujmy a koníčky. Už ho musia kŕmiť a asistovať mu pri základných telesných a hygienických potrebách. Trpko pociťuje vlastnú bezvládnosť a vôkol seba dennodenne vidí i nemohúcnosť iných, podobne postihnutých. Prežíva stav hlbokej vnútornej bezvýchodiskovosti, aký doteraz nemal v jeho živote obdobu. Nakoniec dospel do situácie, kedy začína vidieť ako jediné východisko smrť. Smrť očakáva ako vykúpenie, avšak na druhej strane sa jej predsa len bojí.

Aký má niečo takéhoto zmysel a v čom spočíva? A má to vôbec nejaký zmysel?

Má! A obrovský! Skrýva sa v tom, že človek, ktorý už takmer všetko stratil môže a má, práve pre stratu všetkého toho, čo pre neho v živote čosi znamenalo, nájsť to najdôležitejšie a najpodstatnejšie. Nájsť to najdôležitejšie, čo jestvuje a čo pre zdanlivú dôležitosť všetkých ostatných vecí doteraz prehliadal.

Čo je to? Predsa dôvera v Boha? Dôvera a upnutie sa k Bohu, ako k tomu jedinému, čo ešte má zmysel a význam. Čo má zmysel a význam i vo chvíľach, kedy už všetko ostatné každý zmysel a význam dávno stratilo.

Áno, v utrpení neskorej staroby, v bolesti, nemohúcnosti, bezvýchodiskovosti a neraz i v strate vlastnej ľudskej dôstojnosti môže, ba dokonca má človek nájsť dôveru v Najvyššieho. Má sa k nemu upnúť celou silou svojej bytosti. Má doň vložiť všetku svoju nádej a celé svoje bytie.

Keďže ale pre lesk mnohých pozemských vecí, považovaných za tak veľmi dôležité opomenul to najdôležitejšie, musel napokon všetky tieto veci stratiť. Avšak cena nájdenia toho najpodstatnejšieho v ľudskom bytí je tak nesmierne veľká, že za ňu stojí i bezvýchodiskové utrpenie.

Toto utrpenie by ale vôbec nemuselo prichádzať v takej vyhrotenej podobe, keby ľudia hľadali dôveru v Najvyššieho v predstihu. Ak to neučinili, je práve všetko spomínané utrpenie staroby možné považovať za poslednú, veľkú milosť. Za poslednú veľkú šancu. Za poslednú veľkú príležitosť.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto eutanázia zločinom, ktorý ľudí oberá o túto šancu. Lebo človek je človekom, to jest bytosťou, majúcou schopnosť hľadať a nájsť cestu k Bohu. Nájsť hlbokú dôveru v Neho. A učiniť tak môže do poslednej sekundy svojho života. Preto majú veľký zmysel i posledné hodiny, ba i posledné minúty každého ľudského života, nech už by boli doprevádzané akýmkoľvek utrpením.

Človeka, nachádzajúceho sa v takejto situácii nemožno v nijakom prípade porovnávať so zvieraťom, pretože za prvé, zviera nemá takú mieru sebauvedomenia ako človek a za druhé, nemá ani schopnosť vedomého hľadania a nájdenia cesty k Stvoriteľovi. Preto je možné jeho predsmrtné utrpenie zo súcitu skrátiť.

Dôvera v Boha! Čo to vlastne je? Je to dôvera v Dobro! V Dobro, ktoré nám umožňuje prežívať vedomú existenciu. A ten, kto dôveruje v Najvyššieho nemôže inak, ako viditeľne uplatňovať vznešený princíp Dobra vo všetkých situáciách svojho každodenného života.

Preto, aby sme mali poznanie a oporu v tom, čo týmto Dobrom v skutočnosti je nám bolo darované Desatoro a Kristovo učenie. V nich nájde každý kto chce návod, ako správne žiť.

Kto teda dôveruje v Hospodina a uznáva ho ako najvyšší princíp Dobra, snaží sa podľa tohto princípu jednať, myslieť a žiť, ten má dôveru v Pána a Pán ho sám zahrnie svojou dôverou. A jeho dôvera mu bude svietiť ako jasné Svetlo v jeho živote, bude ho doprevádzať a prinášať mu požehnanie.

A nakoniec sa stane Svetlo Najvyššieho poslednou nádejou človeka v hodine smrti. Nádejou, ktorá mu dá istotu pokračovania jeho ďalšieho, vedomého bytia.

Kto však dôveru v Hospodina v živote nenašiel, nehľadal a preto ju ani nemá, tomu budú ako posledná milosť a posledná šanca darované dni jeho staroby, choroby a nemohúcnosti. Možno potom, práve prostredníctvom nich túto dôveru nájde.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Jan 28, 2016 6:30 pm

Korene európskeho pseudohumanizmu


Ak ku tým najextrémnejším prejavom islamského sveta patria samovražedné atentáty, tak ku tým najextrémnejším prejavom nemohúcnosti a slabosti súčasnej Európy patrí samovražedná dobročinnosť.

V čom sa skrýva príčina tohto stavu? Kde hľadať korene pseudohumanizmu, ktorý z dlhodobého hľadiska ohrozuje identitu európskych národov?

K pochopeniu príčin sa musíme pozrieť do minulosti. Dnes je už Európa ateistická a materialistická. Dnes už podľahla konzumnému spôsobu života. Ale pomerne v nedávnej dobe tomu tak nebolo. Vtedy bola Európa kresťanská. Verila v Boha a duchovné snaženie ľudí bolo prirodzenou súčasťou ich spôsobu života.

Avšak práve v spomínanom duchovnom snažení došlo svojho času v zásadnej chybe. K veľkému omylu, ktorý v súčasnosti, aj napriek dnešnému ateizmu a materializmu, podprahovým spôsobom prerastá do už spomínaného, pseudohumanistického prístupu politikov a európskych inštitúcií k imigrantom. Ide o neblahé dedičstvo zmäkčilého kresťanstva, ktoré sa v súčasnej ateistickej dobe pretransformovalo do falošného princípu prehnanej tolerancie a samovražednej dobrosrdečnosti.

Skôr, ako začneme so samotným objasňovaním treba ale zvlášť zdôrazniť, že kresťanstvo ako také patrí k vrcholom duchovných snáh na našej planéte. Všetko, čo Európa dosiahla a čo tu dnes máme bolo vybudované práve na jeho základe a prostredníctvom hodnôt, s ním úzko spojených.

Kresťanstvo vo svojej zdravej a pravej podobe bude totiž vždy predstavovať učenie, ktoré ak je reálne aplikované do života, musí mať ten najblahodárnejší vplyv na celkový osobnostný rozvoj každého jednotlivca i celej spoločnosti.

Treba však podotknúť, že kresťanstvo musí nevyhnutne zostať zdravé a pravé. Ak sa totiž jeho učenie zakalí a dostanú sa do neho rôzne omyly a chyby, musí potom takto znehodnotené učenie priviesť ľudí i celú spoločnosť do nešťastia. A tomu žiaľ v súčasnosti dochádza práve v podobe seba deštruktívneho humanizmu.

Takže poďme k podstate celého problému. Dokonale ho ilustruje nápis nad vstupnou bránou istého chrámu, kde bolo napísané: Boh je Láska.

V tejto jedinej krátkej vete, ktorú nikoho ani len nenapadne považovať za mylnú sa skrýva celá tragédia kresťanského sveta, ako i tragédia súčasnej Európy. Táto veta totiž nie je pravdivá! Lebo Boh vždy bol, vždy je a navždy zostane Láskou a Spravodlivosťou! Neoddeliteľnou jednotou Lásky a Spravodlivosti!

Veď predsa už samotné zostavenie Biblie tomu jasne nasvedčuje. Biblia sa skladá zo Starého a Nového Zákona. Starý Zákon predstavuje Zákon Spravodlivosti. Spravodlivosti prísnej, až drsnej.

Nový Zákon je Zákon Lásky. Lásky tolerantnej a odpúšťajúcej. No a to pravé a správne môže vzísť jedine zo vzájomného spolupôsobenia oboch princípov. Jedine tak môže vzniknúť harmónia.

Dokonca i Ježiš, ako časť Božej Lásky zvlášť zdôraznil, že neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť. Alebo doplniť! Neprišiel teda spravodlivosť Starého Zákona negovať, ale zavŕšiť poznaním princípu lásky k blížnemu, aby ľudstvo v harmonickom spolupôsobení oboch princípov mohlo dospieť k harmónii.

Žiaľ, dnešné kresťanstvo spomínané Ježišove slová akoby nebralo na vedome. Len choďte do akéhokoľvek z kresťanských chrámov a pozorne počúvajte. Budete počuť hlavne a predovšetkým o láske. Princíp spravodlivosti bol odsunutý kamsi bokom, akoby ho Ježiš svojim učením skutočne zrušil. Akoby ho svojim učením potrel. Kresťania teda žiaľ skĺzli presne k tomu, pred čím ich Kristus vystríhal: uviazli v láske a odsunuli spravodlivosť.

Avšak ak spravodlivosť bez lásky musí byť nevyhnutne tvrdá a prísna, naopak láska bez spravodlivosti sa musí nevyhnutne stať slabošskou a zmäkčilou.

Správne pôsobenie týchto princípov nájdeme trebárs v ideálnom pôsobení muža a ženy. Muž by mal reprezentovať princíp spravodlivosti a spravodlivej prísnosti. Žena naopak princíp lásky a láskavej tolerantnosti. No a z takéhoto ideálneho vzájomného pôsobenia muža a ženy má vzísť pravý a zdravý harmonický vzťah, ktorý je najvhodnejšou pôdou pre správnu výchovu budúcej generácie.

Žiaľ, jednostranné zameranie sa kresťanstva iba na princíp lásky z neho učinilo náboženstvo zmäkčilosti a slabosti. No a práve tento nezdravý postoj sa v novodobej, ateisticko materialistickej súčasnosti transformuje do slabosti a zmäkčilosti európskej politiky voči imigrantom.

Vsádzaním iba na lásku a toleranciu a odmietaním spravodlivej prísnosti sa stáva Európa slabošskou a neživotaschopnou. A duchovní pastieri kresťanských cirkví už ani nie sú schopní vnímať smrteľné nebezpečenstvo zániku vlastnej viery, ktorá vo svojej zmäkčilosti nebude schopná odolať rozpínavosti islamu. Islamu, ako náboženstva so silným akcentom spravodlivosti, ktorému žiaľ naopak chýba práve láska.

Ako sa teda, na základe všetkých uvedených skutočností postaviť k praktickému riešeniu problému imigrácie. Ako sa k nemu postaviť z hľadiska hodnôt skutočného a pravého kresťanstva?

Ak dnes predstavitelia cirkví a politici hovoria o láske k blížnemu, ktorému je treba pomáhať v jeho nešťastí je to v poriadku. Je to správne, kresťanské, ľudské a humánne. Ale je to iba jedna strana mince! Ak totiž berieme do úvahy lásku, je nevyhnutne zobrať do úvahy i spravodlivosť. Dokonalú Spravodlivosť Božiu, prostredníctvom ktorej je každému jednotlivému človeku na tejto zemi určené jeho pozemským zrodením presne to miesto na zemi, ten národ a tie pomery, ktoré mu prináležia. Dokonalá Spravodlivosť Najvyššieho totiž každému z nás určí, kde sa narodí a teda kde má žiť a kde sa má hmotne, osobnostne i duchovne rozvíjať.

Toto treba jednoznačne rešpektovať, pretože takto to predsa určuje autorita Najvyššia! Lebo nech sú už pomery, do ktorých sme sa zrodili akokoľvek ťažké, práve v konfrontácii s nimi môže naša osobnosť správnym spôsobom rásť a po všetkých stránkach sa vyvíjať.

Ak to ale človek nerešpektuje a z najrozličnejších dôvodov odchádza niekam inam, protiví sa určeniu Vyššej Spravodlivosti a duchovne tým stráca, pretože v nových pomeroch nie je jeho osobnosť vonkajšími podmienkami tak ideálne stimulovaná, akoby to bolo pre jeho osobný a duchovný rast potrebné.

Veď nakoniec, čo je človeku osožné, ak by sa i mal pozemsky lepšie, ak tým uškodí svojej duši? Ak síce žije v blahobyte, ale duchovne pri tom stráca? Lebo hoci sa aj svojou emigráciu nateraz vyhne pomerom, ktoré mu určila Vyššia Spravodlivosť jeho zrodením na zemi, nabudúce sa bude musieť ocitnúť v pomeroch ešte oveľa ťažších. Alebo si človek vari myslí, že je schopný prekabátiť dokonalú Spravodlivosť Božiu?

Celkom prakticky to znamená, že na základe zohľadnenia princípu spravodlivosti je neprípustná akákoľvek imigrácia za účelom zlepšenia svojich životných pomerov. Takíto imigranti by mali byť okamžite posielaní domov.

Dočasná pomoc v duchu kresťanskej lásky, v duchu ľudskosti a humanizmu má byť poskytnutá iba imigrantom, ktorí utekajú v strachu o holý život. Má im byť poskytnutý dočasný azyl a to dovtedy, kým sa pomery v ich krajine neupravia natoľko, aby sa mohli vrátiť naspäť. Zo strany svetovej verejnosti má byť preto vyvíjané úsilie, aby sa životné pomery v takýchto krajinách čo najskôr upravili.

Takýmto spôsobom bude potom učinené zadosť i láske, ktorá pomáha iným v ich núdzi, ale i spravodlivosti, ktorá dbá o to, aby každý prežíval svoj život na mieste, kde sa narodil.

V dodržiavaní princípov pravého kresťanstva, ktoré berie na zreteľ ako Lásku, tak i Spravodlivosť spočíva teda správne riešenie problematiky imigrácie.

Ak však budeme problém riešiť inak, rozumovo, pseudohumanisticky, zmäkčilo a slabošsky, v príkrom rozpore s harmóniou, spočívajúcou v jednote princípov Lásky a Spravodlivosti, prinesie nám to iba problémy, spoločenské pnutia, konflikty, či dokonca kultúrnu i hmotnú deštrukciu celej Európy.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Štv Mar 17, 2016 6:27 pm

Je imigrácia odplata za ničenie iných národov?


Žijeme na planéte Zemi, podrobenej duchovným Zákonom. Jedným z kľúčových je Zákon spätného účinku, ktorého pôsobenie je možné vyjadriť veľmi jednoducho slovami: čo kto zaseje, to aj zožne. Alebo trebárs rečou zákonov fyziky: aká je akcia, taká musí byť nevyhnutne aj reakcia.

Skúsme však účinky tohto Zákona rozmeniť na drobné a ukázať si, ako sa prejavuje predovšetkým vo vzťahu k súčasnej, západnej civilizácii.

Ako vieme z histórie, mnohé štáty Západu mali svoje kolónie. Zo kolónií odčerpávali materiálne, prírodné, ale i ľudské zdroje. Ovládanie a bezohľadné profitovanie z iných bolo totiž hlavným cieľom kolonializmu.

Po jeho páde sa však žiaľ veľa nezmenilo. Zmenila sa len forma, zatiaľ čo podstata zostala rovnaká. Ovládanie druhých štátov a odsávanie ich zdrojov pokračovalo formou kolonializmu ekonomického. Ekonomicky silné národy, to znamená pôvodné koloniálne veľmoci ovládli silou svojho kapitálu štáty ekonomicky slabšie. Do svojho vlastníctva získali všetky strategické podniky a surovinovou základňou. Nakoniec nemusíme chodiť ani tak ďaleko, pretože aj u nás sa udialo to isté, ibaže o trochu jemnejšou formou.

V nedávnej dobe sme boli taktiež svedkami toho, ako sa takzvané vyspelé Európske národy spolupodieľali na likvidácii Líbye, jedného z najprosperujúcejších afrických štátov, ktorý sa v súčasnosti nachádza v absolútnom chaose a rozvrate. Veľmi podobné je to aj v Sýrii, kde Európa opäť nemá čisté ruky a podporuje takzvanú umiernenú opozíciu, ktorá síce vraždí, popravuje a odrezáva hlavy, ale pre Európu prijateľným, umierneným spôsobom.

Takáto je žiaľ realita súčasného sveta, v ktorom sa ten silnejší snaží najrozličnejšími spôsobmi ovládnuť slabšieho a profitovať z neho.

Avšak nech už mocné národy sveta zdierajú akokoľvek sofistikovaným spôsobom národy slabšie a vcelku sa to považuje za prirodzené a normálne, nie je možné, aby niečo takýmto spôsobom zvrhlého uniklo pôsobeniu duchovných Zákonov univerza. A celkom osobitne na začiatku spomínanému, železnému Zákonu spätného účinku, ktorý pôsobí presne v duchu slov: čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne.

A teraz si skúsme položiť otázku: čo asi musí jedného dňa zožať ten, kto zdiera a zotročuje iných? Kto sa ich snaží ovládať, aby z nich mohol profitovať? Kto sa neváha spolupodieľať na rozvrate štátov len preto, aby na tom ekonomicky, či mocensky získal?

Kto seje skazu, drancovanie, ožobračovanie a rozvrat, musí na základe spravodlivého Zákona spätného účinku sám skôr, alebo neskôr zožať - čiže zažiť vlastnú skazu, vlastné ožobračovanie, vlastné drancovanie a vlastný rozvrat. No a práve v súčasnosti začína byť Európa prostredníctvom imigrácie konfrontovaná so žatvou vlastnej sejby. Za jej rozvrat, rozsievaný po svete sa k nej približuje rozvrat jej vlastný.

Veľa sa napríklad hovorí o tom, že imigrácia je riadený proces. Že ide o dielo dobre organizovaných priekupníckych bánd, ktoré na tom bohatnú. Hovorí sa tiež, že ide o proces organizovaný USA za účelom destabilizácie Európy. Mohli by se samozrejme ešte dlho špekulovať o tom, kto stojí za imigráciou tak masových rozmerov, ktorá vykazuje všetky znaky organizovanosti, avšak skutočnou a najhlbšou príčinou, ktorá je rozhodujúcim hybným momentom celého diania je Zákon spätného účinku. Ide o účinok zákona akcie a reakcie, kedy na základe predchádzajúcej akcie prichádza zodpovedajúca reakcia.

Veľkou otázkou však zostáva, čo s tým? Ako sa vlastne k imigrácii postaviť a akým spôsobom ju správne riešiť?

V prvom rade by malo dôjsť predovšetkým k hlbokému pochopeniu toho, o čo tu vlastne ide. K pochopeniu toho, že jednotlivci, ale i celé národy nemôžu nikdy beztrestne robiť iným to, čo nechcú, aby iní robili im. Ak totiž niečo takéto iným robiť budeme, Zákon spätného účinku nám to musí raz nevyhnutne vrátiť.

Z tohto dôvodu by sme teda mali zmeniť vzorec svojho správania. Mali by sme sa už konečne naučiť vidieť v každom človeku takého istého človeka, ako sme my samotní a podľa toho sa k nemu aj správať. A to tiež znamená, že aj v iných národoch by sme sa mali naučiť vidieť národy s rovnakými právami, ako sú tie naše.

Jednoducho povedané, mali by sme sa už konečne naučiť skutočnej ľudskosti a vzájomnej, rovnoprávnej koexistencii národov. Mali by sme sa už konečne naučiť jednať s inými, zaobchádzať s inými a správať sa k iným tak, ako chceme, aby iní jednali s nami a zaobchádzali s nami. Lebo v železných Zákonoch tohto univerza nemôžeme vo vzťahu k sebe samým očakávať nič iného, ako iba to, čo sme my sami rozsievali vo vzťahu k iným.

Ak sa chce Európa zachrániť, musí nevyhnutne zmeniť spôsob vlastnej sejby, pretože jej drancujúci prístup k iným národom vyvolal imigráciu, ktorá prináša v neodvratnom spätnom účinku realitu drancovania na jej vlastné územie.

Skutočná pomoc európskych národov imigrantom má spočívať predovšetkým v pomoci krajinám, z ktorých imigranti prichádzajú. Má spočívať v snahe o úpravu životných pomerov týchto krajín do takej miery, aby sa tam mohli imigranti čo najskôr vrátiť.

Ak totiž budeme prijímať imigrantov, ale nezmeníme svoj drancujúci prístup ku krajinám tretieho sveta, ktorý imigráciu plodí a vytvára, nič sa tým nevyrieši, pretože oná prvotná príčina zla, skrývajúca sa v princípe drancovania a zdierania iných zostane stále aktívna. Prijímanie utečencov je za takýchto okolností len akýmsi uspokojovaním zlého svedomia, avšak bez skutočnej ochoty riešiť podstatu celého problému, ktorým je práve drancujúci prístup k iným národom. A to či už prostredníctvom priamej vojenskej sily, alebo nepriamo, ale rovnako ničivo prostredníctvom sily ekonomickej. Vyzerá potom až smutno smiešne, keď na jednej strane chceme síce imigrantom pokrytecky pomáhať, ale na druhej strane nechceme upustiť od zločinného systému, ktorý imigrantov a imigráciu produkuje.

Avšak za drancovanie sa Európe v Zákone spätného účinku nemôže dostať nič iného, ako drancovania. Toho sa v blízkej dobe budeme musieť stať žiaľ svedkami, ak sa Európa čo najskôr nezmení.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Re: Úvahy o živote

Poslaťod markus v Pia Apr 15, 2016 4:10 pm

Dobrý a zlý extrémizmus! Odhalenie falše a dvojitého metra EU


V živote bývame často postavení pred okolnosti, v ktorých sa zrazu a celkom nečakane ukáže naša pravá tvár. Napríklad trebárs naša faloš a pokrytectvo, ktoré sa nám inokedy darí celkom úspešne skrývať.

No a presne k takémuto náhlemu odhaleniu falše, pokrytectva a dvojakého metra došlo nedávno zo strany EU. Konkrétne zo strany rozličných, EU naklonených, oficiálnych i neoficiálnych zdrojov, ktoré vyjadrovali svoje rozhorčenie nad nedávnymi slovenskými parlamentnými voľbami.

V nich sa totiž do parlamentu dostala extrémistická strana a obsadila neočakávane veľký počet kresiel. Slovensko a slovenskí voliči boli kvôli tomu oficiálne i neoficiálne pranierovaní za svoj nacionalizmus, dávajúci do popredia pôvodné slovenské hodnoty, za vyjadrenie svojej priazne k extrémizmu, zameranému proti Rómom a imigrantom, a za svoje odsudzovanie európskej politiky multikulturalizmu.

V čom však celkom konkrétne spočíva oná faloš, pokrytectvo a dvojaká tvár EU, nečakane odhalená jej spriaznenými zdrojmi?

No predsa v tom, že na jednej strane bol vo vzťahu k Slovensku odsúdený fašizmus, extrémizmus a všetky jeho prejavy, pričom na druhej strane samotná EU spolupracuje s extrémistami a fašistami, a v tichosti toleruje ich vyčíňanie.

Ide tu o precedens, na základe ktorého EU stráca v očiach vnímavých ľudí svoj morálny kredit a s ním i právo určovať iným to, čo je správne a čo dobré. Takéto morálne právo nemôže totiž v nijakom prípade spočívať v rukách toho, kto jedná tak otvorene dvojtvárne, akoby už ľudia boli celkom hlupáci. Hlupáci, ktorým je možné nahovoriť čokoľvek a oni, ako slepé stádo budú aj tak naďalej veriť „morálnej“ autorite, ktorá sa im svojou očividnou amorálnosťou priam drzo vysmieva do tváre.

Lebo ničím iným, ako vysloveným výsmechom súdnosti verejnosti je, ak niekto na jednej strane odsudzuje slovenský extrémizmus, avšak na druhej strane má dobré vzťahy s Ukrajinskou vládou, ktorá spolupracuje so skupinami, otvorene sa hlásiacimi k fašizmu. A navyše, ak tieto neonacistické skupiny páchajú etnicky motivované vraždenie, ako napríklad upalovanie ľudí v Odese, či iné, podobné zverstvá.

Nie, jednoducho nemôže byť pre nikoho žiadnou morálnou autoritou ten, kto síce na jednej strane odsudzuje slovenský extrémizmus, ale na druhej strane v tichosti pripúšťa udržiavanie fašistických tradícií v pobaltských krajinách, kde sa každoročne uskutočňujú pochody sympatizantov Waffen SS, ktoré pobaltské štáty považujú za svojich osloboditeľov od ruskej okupácie v období druhej svetovej vojny.

Ako teda vidíme, nie je fašizmus, ako fašizmus! Z pokrytecky morálnym rozhorčením je totiž odsudzovaný len ten, ktorý sa práve nám nehodí a ktorý je zameraný proti našim takzvaným hodnotám. Avšak na druhej strane v tichosti tolerujeme prejavy neonacizmu na Ukrajine, kde polovojenské oddiely, otvorene sa hlásiace k odkazu fašistického zločinca Banderu vraždia a páchajú zverstvá. Taktiež EU nič závažnejšieho nenamieta ani voči udržiavaniu tradícií Waffen SS v pobaltských krajinách, pretože ich neofašistická nenávisť je zameraná tým smerom, ktorý je žiaduci. To jest, proti Rusku!

Toto je však z hľadiska najelementárnejšej morálky postoj výsostne nekompatibilný. Ide o postoj bez pevnej morálnej chrbtovej kosti. Postoj, ktorý vedome manipulatívnym spôsobom pracuje s pojmami ako ľudskosť, ľudské práva a morálka. Tieto vznešené pojmy však v skutočnosti slúžia iba na to, aby sa nimi zastreli a zakryli skutočné amorálne ciele, ktorými sú mocenské záujmy a neutíchajúca snaha ekonomicky profitovať z iných.

Celkom otvorene povedané, EU sa chová tak, že to, čo vyhovuje nám a našim zámerom je morálne a správne, a to aj v prípade, ak je to v skutočnosti nemorálne a nesprávne. A ak sú vraždy a zverstvá až príliš očividné, ako v prípade Ukrajiny, zahrá sa to do stratena.

A naopak, s morálne okázalou pózou je odsúdený taký druh extrémizmu, ktorý práve nám a našim zámerom nehrá do karát.

Takéto niečo nesmierne pokryteckého však môže fungovať iba preto, lebo verejnosť je príliš povrchná a plytká, a preto neschopná vidieť vo všeobecne uznávanej, takzvanej morálnej autorite jej bezprecedentnú morálnu zvrátenosť.

Ak sa totiž obyčajní ľudia vedome neusilujú stať morálnymi, dobrými, čestnými a spravodlivými, stávajú sa sami jedincami bez pevnej chrbtovej kosti. A to má v dnešnej amorálnej dobe za následok, že sú názorovo nevyhranení. Že sú ako trstina vo vetre. Stávajú bezmocnými obeťami klamstva, propagandy, pokrytectva a dvojtvárnosti, pretože im chýba vlastná, pevná morálna opora, vybudovaná na skutočných hodnotách dobra a cti, ktorú v sebe nikdy vedome nepestovali.

Človeče, staň sa morálnym a čestným, pretože inak sa staneš obeťou nemorálnych! Obeťou ich klamstva a podvodu! Obeťou ich krásnych rečí o demokracii, humanizme a ľudských právach, s ktorými sa vedome manipuluje! Lebo napokon môže dôjsť až k tomu, že pôjdeš bojovať za tieto krásne ideály, zatiaľ čo tvoju vieru v dobro a tvoje naivné nadšenie niekto iba obratne využije na to, aby pod maskou krásnych slov, manipulatívne stavaných do popredia, uskutočňoval svoje nečisté zámery, ktoré sa v skutočnosti diametrálne líšia od navonok proklamovaných ideálov. A ty budeš vo svojej nevedomosti zneužitý mocenskými a zištnými záujmami iných.

Človeče, nebuď slepý a uč sa rozpoznávať lož od skutočnosti! Uč sa demaskovať klamstvo a nedaj sa zavádzať nečestnosťou, skrývanou pod pláštikom veľkých ideálov. Lebo ak to nedokážeš, staneš sa prázdnou bábkou v rukách iných, ktorí s tebou budú vedome manipulovať, pričom za tvojím chrbtom sa budú z teba smiať. Je takéto niečo dôstojné človeka?

Vlastnú ľudskú dôstojnosť a s ňou i schopnosť rozpoznávať faloš a pokrytectvo však môžeš nadobudnúť jedine vtedy, ak sa ty sám začneš usilovať byť morálnym, čestným, dobrým a spravodlivým.

Ak sa ale takým nestaneš a ak ti takéto úsilie nebude stáť za to, potom prežiješ celý svoj život v klamstve a v akejsi zmanipulovanej virtuálnej realite, v ktorej budú ušľachtilé pojmy, ako sloboda, mravnosť a ľudské práva slúžiť na maskovanie zla a chamtivosti. A ty budeš vo svojej nevedomosti slúžiť zlu vo falošnom domnení, že slúžiš dobru.

Jedným z takýchto smutných príkladov je trebárs prípad slovenských intelektuálov a kazateľov, ktorí sa už tradične zvyknú pasovať do pozície akéhosi svedomia národa a ktorí po nedávnych slovenských parlamentných voľbách vyjadrili vo forme listu znepokojenie nad zdržanlivým postojom cirkví voči zneužívaniu kresťanskej viery a kresťanských pojmov extrémistickou stranou Mariána Kotlebu.

Avšak žiaľ, práve tieto isté takzvané osobnosti sa svojho času podpísali pod list na podporu súčasnej ukrajinskej vlády, ktorej počiatočné, ale i súčasné pôsobenie je spájané s takzvaným „Pravým sektorom“. Organizáciou, otvorene sa hlásiacou k odkazu banderovcov a k fašizmu, ktorej aktivity tomu plne zodpovedajú.

Takýto pokrytecký postoj slovenských intelektuálov nie je teda ničím iným, ako bezduchým kopírovaním zvráteného trendu dvojitého metra EU, na základe ktorého sa ostro odsudzuje extrémizmus, ktorý nám nejde po ruke, ale v tichosti toleruje fašizmus, ktorý je nenávistne obrátený proti odporcom mocenských záujmov EU.

No a na margo už spomínaného, dvojitého metra ešte jeden príklad. A síce Saudská Arábia, ktorá je priateľom a spojencom západu, pričom humanistický a za ľudské práva neustále bojujúci západ ticho mlčí o tom, že za homosexualitu tam hrozí trest smrti.

Avšak ten istý západ ponechal plný priechod svojej rozhorčenej ľudsko právnej rétorike vtedy, keď nedávno vyšiel v Rusku zákon, definujúci vzťah spoločnosti k homosexualite a homosexuálom iným spôsobom, než je to štandardnom v západne Európe.

Aj v tomto prípade ide o klasickú ukážku postoja bez morálnej kontinuity, pretože na jednej strane, u spojencov, sa ticho tolerujú veci absolútne neprijateľné, kým na druhej strane sa ľudsko právne tvrdo bojuje proti Rusku, hoci tam homosexuálom ani zďaleka trest smrti nehrozí.

A čo je zo všetkého najsmutnejšie, široké masy vo svojej povrchnosti, plytkosti a konzumnosti pokojne dovoľujú, aby im pokrytci a ľudia bez akejkoľvek chrbtovej kosti určovali, čo je morálne a čo nie.

V strede Európy sa opäť vymenili stráže.
A hľa, zlodej a vrah ľuďom
o morálke káže.

inšpirované veršom z piesne Karla Kryla
http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š.
markus
 
Príspevky: 131
Registrovaný: Štv Mar 26, 2015 5:00 pm

Ďalší

Späť na Každodenné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia

cron